Ráno, keď som vypla budík, neverila som vlastným očiam. Je naozaj 19. decembra 2014, deň našej stužkovej? Dnes konečne dostanem svoju stužku, ktorú budem hrdo nosiť na kabáte a budú ma za to obdivovať nižšie ročníky tak, ako som to doteraz robila aj ja.

Keď som vstúpila do auly našej školy, prekvapila ma krásna výzdoba, ktorú pre nás prichystali jedenástaci, organizátori stužkovej slávnosti. S dievčatami sme sa začali chystať na slávnosť a pritom sme stále pozerali na hodinky: ešte jedna hodina, už len pol hodiny a akoby to bolo iba o minútu neskôr – „Začíname!” Celá trieda stála na schodoch, kde sme čakali na hudbu. Aula bola plná rodičov, učiteľov, priateľov, príbuzných a známych. Hudba začala. Zaznela pieseň The Final Countdown (Konečný odpočet) od skupiny Europe, moderátori privítali hostí a potom sme išli dole schodmi.

Zrazu sme sa ocitli v aule. Zástupkyňa riaditeľky Kornélia Ráczová a riaditeľka Júlia Szabóová Marloková vo svojich slávnostných príhovoroch nám zapriali veľa úspechov k maturitám a do budúcnosti. A potom nadišiel už dávno očakávaný moment, naša triedna profesorka Katarína Kollárová nám pripla stužky nádeje. Bola to naozaj nezabudnuteľná chvíľa. So stužkou na hrudi a so slzami v očiach sme sa s príhovorom a malým darčekom poďakovali učiteľom za ich trpezlivosť, ktorú nám preukazovali. Pripomenuli sme si v škole strávený nezabudnuteľný čas. Vďaku sme prejavili aj rodičom krásnou ružou a veľkým bozkom, tiež so slzami v očiach, že nás vždy podporovali a verili v nás. Nasledoval príhovor jedenástej triedy, ktorá sa s nami lúčila tiež darčekom, ružou a pohárom, do ktorého je vygravírované naše meno.

Po oficiálnej časti, plnej emócií, nasledoval program, ktorý sme pripravili spolu s jedenástym ročníkom. Ten už bol oveľa veselší. Pozostával z dvoch tancov jedenásteho ročníka: Rocky a cigánsky tanec, video učiteľov o nás, fotomontáž o nás, keď sme boli ešte deti a akí sme dnes, no a my, 12. ročník, sme zabávali obecenstvo tancami Mambo a Candyman. Program sme ukončili tradičným valčíkom. Na valčík sme vyzvali do tanca aj našich rodičov. Keď hudba stíchla, jedenástaci nás odprevadili do vyzdobenej školskej jedálne. Tam nám pani riaditeľka povedala prípitok a štrngli sme si sektom s našimi rodičmi a učiteľmi. Potom sme spoločne nakrojili našu „triedna tortu”.

Bol to nezabudnuteľný deň, ktorý pre nás zorganizovali naši najlepší priatelia na gymnáziu: jedenásta trieda!

Ale náš deň sa ešte stále neskončil. Po večeri s rodičmi nás čakala limuzína, ktorou sme išli na prehliadku mesta, po nočnej Budapešti. Po prehliadke sme išli spolu s jedenástakmi do baru, kde sme sa ešte dlho do noci rozprávali, zabávali a cítili sme sa ako najšťastnejší ľudia na svete.

A tak sa skončil deň našej stužkovej slávnosti, na ktorý budeme spomínať ešte aj o 100 rokov...

Milí jedenástaci! Ďakujeme vám a vašej triednej profesorke Veronike Laluškovej, že ste pre nás pripravili také nádherné a nezabudnuteľné chvíle.

Elizabeth Kollárová

Foto: Katarína Kollárová, ik