Symbolickým pustením farebných balónov ukončilo povinnú školskú dochádzku šestnásť budapeštianskych ôsmakov a pustením motýľov sa skončil školský rok pre všetkých budapeštianskych slovenských žiakov.

Ale poďme po poradí. V sobotu 13. júna sa zišli žiaci, učitelia a rodičia spolu s predsedníčkou Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbetou Hollerovou Račkovou v aule budapeštianskej slovenskej školy na tradičnú rozlúčkovú slávnosť ôsmakov. Budova bola krásne vyzdobená a po príchode posledného účastníka sa ozvala pieseň Gaudeamus igitur. Šestnásť ôsmakov vedených triednou učiteľkou Annou Hatvanyovou sa lúčilo so svojimi kamarátmi, ale siedmi z nich aj s budovou inštitúcie, kde strávili nie iba tých osem rokov, ale aj tri roky materskej školy. Pre deviatich to však bola iba rozlúčka so základnou školou, lebo od septembra pokračujú vo svojom štúdiu na slovenskom gymnáziu. Milé slová siedmakov, krásne piesne a básne, dojímavé slová lúčiacich sa naplnili slzami oči aj tých najtvrdších tínedžerov.

Rozlúčila sa s nimi aj riaditeľka inštitúcie Júlia Szabová Marloková, ktorá spolu s nimi zaspomínala na spoločne strávené chvíle: či už v laviciach školy, alebo mimo budovy, počas rôznych súťaží alebo výletov. Tu treba spomenúť, že žiaci obstáli nielen v slovenčine – na vedomostných súťažiach zo slovenského jazyka, alebo zo slovenských reálií, resp. slovenských ľudových piesní a básní – ale aj z iných predmetov. Po symbolickom pustení pestrofarebných balónov – symbolizujúcich krok ôsmakov do ďalšej etapy svojho života -nasledovala slávnosť pri príležitosti ukončenia školského roka. Riaditeľka školy po odznení spoločnej piesne všetkých žiakov nižších ročníkov zrekapitulovala školský rok, ktorý bol prvý „pod krídlami“ CSSM. Poznamenala dobré výsledky žiakov a odovzdala pamätné knižky a diplomy najlepším.

Vyvrcholením slávnosti bolo pustenie motýľov. Ako sa tam dostali? Neuverili by ste, ale žiaci tretej triedy vedení hosťujúcou učiteľkou zo Slovenska Anitou Holou, už vyše mesiaca sa starali o húsenice, neskôr zakuklené motýle. Kŕmili ich cukrovou vodou, zbierali pre ne kvietky a dávali im aj sladké ovocie, aby narástli do krásy. O ich kráse sa mohli presvedčiť všetci žiaci a účastníci slávnosti, keď ich tretiaci pustili.

Potom sa už žiaci rozpŕchli do svojich tried, kde si ešte raz povedali dovidenia v septembri, avšak ešte pred tým ich čakali vysvedčenia. My sme boli v prvej triede, ktorú pred desiatimi mesiacmi začalo trinásť bývalých škôlkarov. Počas roka sa naučili čítať a písať nielen po slovensky, ale aj po maďarsky, získali základné vedomosti z matematiky. Od septembra už budú veľkí druháci. Bude ich síce menej, ale dúfame, že v takomto kolektíve bude viac času na jednotlivcov.

(ef)

Foto: autorka