Tretiaci budapeštianskej slovenskej školy pozorovali v zmysle hesla J. A. Komenského – Škola hrou, od 18. mája vývin babôčky bodliakovej.

Najskôr vypracovali papierovú formu projektu, kde na základe toho, čo sme si povedali na hodine, znázornili štádiá vývinu motýľa: 1. vajíčko, 2. húsenica, 3. kukla a 4. motýľ. Na priame zážitkové učenie sme si objednali na Slovensku húsenice, ktoré sme pozorovali ako zo dňa na deň rastú a rastú, až sa nám ku koncu týždňa, okolo 20. mája, všetky zakuklili. Plastový uzavretý pohárik, v ktorom nám ich doručili, bol určený len na pozorovanie. Pod jeho vrchnákom sa nachádzal nalepený pergamenový papier, na ktorý sa dokázali chlpaté húsenice prichytiť a premeniť sa na kukly.

Ďalšie pozorovanie trvalo približne týždeň. Kukly sme opatrne preniesli do sieťky, v ktorej sme ich neskôr po vyliahnutí pozorovali. Celý pergamenový papier s piatimi kuklami sme stiahli z plastového pohárika a prichytili o bočnú stenu sieťky. Najskôr sa kukly vôbec nemenili, len viseli a viseli. Ku koncu týždňa, 28. mája, začali meniť svoju farbu a cez plášť kukly sme videli presvitať farebné krídelká budúcich motýľov. Zrodenie nového života nastalo 29. mája, popoludní. Postupne začali kukly praskať a nový život sa predieral na svet. Bolo to nádherné, kukly dostali počas pozorovania svoje mená a postupne, ako sa vykuklili, deti sa tešili, ktorý motýľ je už na svete.

Cez víkend sa vykuklili všetky motýle. Začali sme sa o ne starať. Prvé kŕmenie bolo veľmi zaujímavé. Deti doniesli veľké množstvo kvetov, trávy. Najskôr to všetko poukladali do sieťky, až to vyzeralo, že chováme zajace a nie motýle. Potom sme predsa len sieťku vyčistili, povkladali sme do nej pár hlavičiek kvietkov, ovocie – rozkrájané mesiačiky mandarínky a servítku dobre namočenú do sladkej cukrovej vody. Motýle sadali na sladkú vlhkú servítku a sali z nej cuciakom sladký nektár. To im k životu úplne stačilo.

13. júna sme svojich motýlích priateľov po slávnostnom ukončení školského roka vypustili na slobodu. So slovami: „Leťte za šťastím...“, sme opatrne otvorili sieťku a vypustili sme ich obklopení všetkými žiakmi našej školy za šťastným letným životom. Veríme, že sa im žije dobre.

Tretiaci slovenskej školy v Budapešti a Anita Holá