Letný školský tábor v Slovenskej základnej škole v Sarvaši trvá šesť týždňov. Učitelia pripravujú pre deti pestré programy a každá etapa je zameraná na iné aktivity.

Týždeň identity sa konal posledný júnový týždeň, vedúcou tábora bola miestna učiteľka Mária Molnárová Hrušková. Prvý deň predpoludním si deti prezreli pamätihodnosti nášho mesta. Popoludní pracovali s hlinou, vytvárali malé predmety s ľudovými motívmi. Vypracovali aj projekty, ktoré prezentovali. Naučili sa nové ľudové piesne a žiak Roland Bandrus, ktorý je členom ľudového tanečného súboru, zasvätil svojich rovesníkov do tajomstiev ľudového tanca. Motívy slovenského ľudového umenia, domácky vyrobené tkaniny a tkanie priblížila žiakom učiteľka Anna Podaniová. Malým remeselníkom sa veľmi páčilo ručné tkanie na veľkej obruči. Príprava tarhone bola zaujímavá hlavne pre menších, lebo niektorí takúto činnosť videli prvýkrát. Učiteľka Štefánia Fazekašová dala možnosť každému, aby sa zúčastnil na príprave cesta. Chlapcov zaujalo pripravovanie studne zo špajdlí, dievčatá najradšej navliekali perličky.

Vedúca kultúrnej činnosti spolku Vernosť Alžbeta Križanská prichádzala do tábora každý deň a učila dievčatá vyšívať rôznymi spôsobmi. Praktické rady pre začiatočníkov boli veľmi osožné. Krížikom, retiazkou, stonkovým uzlíčkovým stehom vznikol vlastnoručne zhotovený obraz, ktorý vyjadroval vkus, ale hlavne fantáziu dievčat. Slovenský film O Maťkovi a Kubkovi v divadle Cervinus Teátrum sa veľmi páčil všetkým.

Tarhoňu sušili dva dni, aby posledný deň v tábore mohli ochutnať hustú tarhoňu, ktorá sa výborne vydarila a bola veľmi chutná. Bývalá zástupkyňa školy Alžbeta Sebedinská piekla spolu so žiakmi slivkové rožky, veď slivkový lekvár tiež pomáhali variť deti ešte v septembri. Táto tradícia je dôležitá pre našu mládež.

Slávnostné ukončenie tábora bolo v ten istý deň, keď aj citaristi hodnotili svoj týždenný tábor.

Vedúcimi týždenného citarového tábora, ktorý sa konal v slovenskej škole, boli Kálmán Juhász, Ján Galát, Enikő Galátová a Bettina Trnyiková. 36 žiakov sem chodilo celý týždeň, aby sa zdokonalili v hre na citare. Boli rozdelení do troch skupín: začiatočníci, pokročilí a profesionáli, ako ich nazval J. Galát. V rozhovore pre miestnu televíziu povedal, že za týždeň sa deti dokážu naučiť aj tri nové slovenské piesne. Najmladší začínajú len v druhej triede, lebo vtedy už mäkké prsty dokážu pridržiavať struny a môžu stáť viac ako pol hodinu pri stole s citarami.

Z roka na rok je väčší záujem o citarový tábor. Predpoludním len cvičia hru na citaru a spievajú a popoludní chodia na výlety a do plavárne. Celý pobyt pre každého žiaka, ktorý je v letnom tábore, je prínosom hlavne v zdokonaľovaní sa v slovenskom jazyku. Vďaka patrí Ministerstvu ľudských zdrojov, Slovenskej národnostnej samospráve v Sarvaši, Kultúrnemu spolku sarvašských Slovákov Vernosť, vedeniu školy, ako aj všetkým učiteľom.

Zlatica Lišková

Foto: autorka