Vážený čitateľ, na stránkach našich novín sa zriedkavo stretnete s takýmto senzáciechtivým titulkom, ale táto veta nedávno naozaj odznela, dokonca nie ako otázka, ale vo forme vyhlásenia. Nezľaknite sa, vašim deťom v národopisných táboroch nedávajú na obed perkelt z hmyzu. Bol to len predsudok. Divný, ale milý.

Pred kúpaliskom vo Veľkom Bánhedeši sa rozprávam s osemročným Gáborom. V júli sa táto obec stala hostiteľom týždňového slovenského národopisného tábora, kam zavítali deti z rôznych kútov Békešskej župy.

Gábor je žiak miestnej základnej školy. - Keď som po prvýkrát počul o národopisnom tábore, povedal som rodičom, že v žiadnom prípade tam nepôjdem! - začal svoj monológ najmenší, no zároveň najzhovorčivejší účastník tábora. - Ja predsa nebudem celý týždeň jesť hmyz a bobule! - argumentoval, no nevedel nám vysvetliť, na základe čoho mal takéto predsudky, lebo v národopisnom tábore ešte nikdy nebol. Nakoniec neoľutoval, že do tábora prišiel, hoci asi nie preto, lebo nemusel jesť chrobáky. Na moju otázku, čo sa v tábore naučil, mi odpovedal: - Prídeš na galaprogram? Tak tam ti to ukážem! Týmto suverénnym výrokom prebudil moju zvedavosť, takže záverečný galaprogram som sledovala z prvého radu. Gábor ma skutočne presvedčil o svojom nadaní, ako aj o tom, že v tábore nezaháľal, ale treba dodať, že uznanie patrí všetkým mladým spevákom a tanečníkom, ktorí sa predstavili v miestnom osvetovom stredisku.

Čo sa týka vekového zloženia, do národopisného tábora prišli žiaci základných škôl, hlavne z vyšších tried. Niektorí sa v škole učia po slovensky, viacerí nie, ale skoro všetci sa vo voľnom čase venujú folklóru. Adri prišla z čabačudskej školy, slovenčinu sa učí už osem rokov, popri tom chodila na ľudový tanec a hrala na citare. Ági z Kondoroša sa učí po slovensky v rámci krúžku, druhá Ági z Veľkého Bánhedeša taktiež ovláda základy slovenčiny a nedávno sa začala učiť hrať na citare. Niki z Telekgerendáša má podobné koníčky, ako jej novopečené kamarátky.

- Ja som sem prišla preto, lebo som chcela spoznať nových ľudí a nájsť nových kamarátov, - povedala Adri. Očividne sa jej to podarilo, ja som si po prvých vetách myslela, že tieto štyri dievčatá sú oddávna kamarátky - ale pravdou je, že sa zoznámili iba tu v tábore.

Ako som sa od nich dozvedela, na začiatku tábora, v nedeľu, mali účastníci zoznamovací večierok, potom každé predpoludnie sa učili niečo nové. Osvojili si slovenské básne, piesne a ľudové tance, získali poznatky o dejinách našich predkov. Spoznali základné slovenské frázy, oboznámili sa s tradíciami a zvykmi Slovákov v Maďarsku. Voľný čas im spestrili kreatívne dielne, kde si mohli urobiť ozdoby z korálikov, alebo navštevovali známe bánhedešské kúpalisko či odcestovali do Slovenského Komlóša. Tam si pozreli oblastný dom, kostol, spoločnými silami si uvarili obed pozostávajúci z tradičných jedál a nakoniec si zatancovali s členmi Tanečného súboru Komlóš.

Dielne v tábore viedla učiteľka materskej školy, odborníčka na ľudový tanec Erika Baloghová Szatmáriová, pomáhala jej taktiež učiteľka, členka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Ildika Klementová Zelmanová.

- Našou veľkou pomocníčkou bola predsedníčka Spolku pre zachovanie slovenských tradícií vo Veľkom Bánhedeši Jolana Pepová, ktorá sa spolu s miestnymi obyvateľmi snažila o to, aby sme mali čo najpestrejší program a aby sme sa tu cítili ako doma, - dodala hybná sila tábora a zároveň zástupkyňa predsedníčky Slovenskej samosprávy Békešskej župy Erika Tóthová.

- Nápad zorganizovať takýto tábor sa zrodil v mojej hlave, - prezradila nám Erika. Organizátorom tábora sa stala Slovenská samospráva Békešskej župy. - Župná samospráva oslovila predsedov slovenských národnostných volených zborov v takých osadách, kde možno škola a tak aj výučba slovenčiny už neexistuje, napriek tomu tam zachovávajú slovenské tradície, aby informovali rodičov o možnosti prihlásiť deti do tábora, - povedala E. Tóthová. Tak sa sem dostali deti z Kardoša, Kondoroša, Kétšoproňu, Čabačudu, Čabasabadi, Telekgerendáša a, samozrejme, vo veľkom počte miestni žiaci.

- Keďže som pedagogička, nechcem sa odtrhnúť od detí ani počas prázdnin, - vyjadrila sa iniciátorka tábora. - Podľa mojej mienky župná slovenská samospráva by si mala vytýčiť za cieľ oslovovať deti s nejakými slovenskými väzbami a odovzdávať im naše slovenské tradície. Lebo ak im ich naša generácia nesprostredkuje, raz ich oni nebudú vedieť odovzdať svojim potomkom, - uzavrela E. Tóthová svoje myšlienky a zároveň dodala, že tábor by chceli organizovať aj na budúci rok, ak budú mať k dispozícií potrebné finančné prostriedky. Hlavným podporovateľom tábora bolo Ministerstvo ľudských zdrojov.

(kan)

Foto: autorka