Prečo mám rád slovenčinu... ● Tretíkrát v Nových Zámkoch

Na vyhodnotení 14. ročníka súťaže Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko v Nových Zámkoch boli Sarvašania už viackrát, ale len J. Rágyanszký je pravidelným úspešným prispievateľom a tento rok si tretíkrát prevzal ocenenie.

Súťaž vyhlasuje Ministerstvo školstva SR, Ministerstvo kultúry SR, Matica slovenská, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied, Spolok slovenských spisovateľov, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá, s.r.o., Štátny pedagogický ústav, Dom zahraničných Slovákov a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Výstižne súťaž charakterizoval vo svojom príhovore predseda Matice slovenskej Jozef Markuš: „...je to súťaž celoslovenská a nadštátna...“ a citoval jedného zo svojich predchodcov, Karola Kuzmányho: „Ak chcete ďalej prísť ako my,...musíte viac vedieť“.

V tomto roku sa súťaž konala pod záštitou prezidenta SR Ivana Gašparoviča. Do celoslovenského kola sa prihlásilo 184 škôl z celého Slovenska, porota hodnotila 780 prác. Zahraniční účastníci súťažili v štvrtej kategórii. Do súťaže prišlo 59 prác z piatich štátov, a to z Chorvátska, Maďarska, Rumunska, Srbska, Čiernej Hory a z Ukrajiny. Porotcovia v tejto kategórii udelili Cenu poroty, Hlavnú cenu, päť Čestných uznaní a Cenu predsedu Matice slovenskej.

Ôsmačka Slovenskej základnej školy v Sarvaši Beatrix Hrušková pod vedením pani učiteľky Magdy Pažickej dostala čestné uznanie a Juraj Rágyanszký, desiatak v maďarskom Gymnáziu Petra Vajdu v Sarvaši, ktorého na súťaž pripravovala Erika Fajnorová, získal Cenu poroty. K tomuto oceneniu dostal aj nečakané prekvapenie. Ale nepredbiehajme udalosti.

Slávnostnému odovzdaniu cien predchádzal akt kladenia vencov k soche Antona Bernoláka, pre ktorého sa stali Nové Zámky miestom posledného odpočinku. Program pokračoval vystúpeniami domácich tanečníkov a spevákov. Slávnostné odovzdávanie cien malo v tomto roku neočakávaný moment prekvapenia. Prezident Slovenskej republiky venoval jedenástim úspešným „majstrom slova“ dar - pero, ktoré je osignované jeho podpisom. Túto špeciálnu cenu odovzdal úspešným súťažiacim prezidentov poradca Marian Servátka.

Medzi šťastných súťažiacich, ktorí si odnášali domov okrem kníh a diplomu aj vzácne pero, patril aj Juraj Rágyanszký. Napriek tomu, že študuje na maďarskom gymnáziu v Sarvaši, zostáva verný svojím slovenským koreňom a zdokonaľuje sa v slovenčine aj po ukončení Slovenskej základnej školy. Tento rok úspešne absolvoval najvyššiu jazykovú skúšku zo slovenčiny, súťaž Výskumného ústavu Slovákov v Békešskej Čabe a po tretíkrát bol úspešný aj v Nových Zámkoch. Nie náhodou v slávnostnom príhovore pani Margity Ivaničkovej, ktorá sa prihovorila účastníkom za kanceláriu prezidenta republiky, odznelo v úvode na prvom mieste privítanie laureátov súťaže. Hovorila, že sú dôležití nielen dnes, v deň súťaže, ale hlavne zajtra, pozajtra, o rok... Sú budúcnosťou, nositeľmi a šíriteľmi slovenskej reči, tými, ktorí prevezmú štafetu... Príhovor sa končil pôsobivými veršami básnika Mikuláša Kováča. Každý z nás, hoci sa naučí množstvo slov z iných jazykov, nosí v sebe jednu jedinú reč, ktorú nestratí, reč, ktorú dostal od svojej matky...

(Ra-Er)