Beh Coca cola v Budapešti

Posledná októbrová nedeľa bola chladná, ráno pršalo. Žiačky, mamičky a učiteľky Slovenskej základnej a materskej školy a žiackeho domova v Sarvaši sa zúčastnili 11. ročníka behu Coca-cola v Budapešti.

Do autobusu sme nastúpili v pršiplášťoch a vo vetrovkách. Každá z nás dostala tričko, ktoré bolo (tradične) červenej farby, ku ktorému patrilo aj štartové číslo. Cesta bola trochu únavná, v duchu sme mysleli na to, ako dobre by bolo ešte pod paplónom. Bolo nás 40 a pri vystupovaní z autobusu pri Margitinom moste sa nám neveľmi chcelo ísť na štadión, veď ešte stále pršalo. Ako sme sa blížili k štadiónu, počasie sa umúdrovalo. Slniečko síce nevykuklo spoza čiernych oblakov, ale nepršalo. Na tribúne sme si zložili vetrovky a pršiplášte a odišli sme na spoločnú rozcvičku. Postavili sme sa na štart, kde už boli stovky dievčat, žien, mamičiek a babičiek. Pri pohľade dozadu sme nevideli koniec radu. Nálada pred štartom bola neopísateľná: ruky hore, potlesk, výskoky, krúženie trupom, výkriky, robenie vlniek, počítanie posledných desať sekúnd pred štartom. Potom už prišiel výstrel zo štartovacej pištole a celý dav sa pomaly snažil rozbehnúť. Nebolo to také jednoduché, veď nás naraz štartovalo niekoľko tisíc.

Trať viedla cez Margitin ostrov okolo tenisových kurtov cez Korzo A. Hajósa k Atletickému centru. Merala 3,6 km. Novinkou bol bežecký pás, ktorý bol síce úzky, no nesmierne dôležitý. Bol aj taký úsek, kde bola veľká mláka a prebehnúť po nej bolo veľkým zážitkom pre každú z nás. V našom družstve boli tri žiačky, ktoré sa po prvýkrát rozhodli zúčastniť tohto podujatia - Renáta Lešťanová, Csilla Bertóková a Hajnalka Bertóková. Bolo pre ne zaujímavé bežať v peletóne, kde sú tisícky účastníkov. Každá z nás zdolala trať za menej ako pol hodinu. Po dobehnutí do cieľa sme dostali balíčky, v ktorých boli nápoje, časopisy, čokolády a banány. Po krátkej prestávke sme sa išli preobliecť a postavili sme sa na Margitin most, aby sme sa pozerali na pretekárky, ktoré si vybrali trať dlhú 10 km. Pod mostom bola aj otáčka pre štafetu 2 x 5 km, kde si dievčatá prepli na nohu stopky, ktoré im v cieli odmerali presný čas. Potleskom sme ich povzbudzovali. Tu sa postavilo na štart 3 tisíc 800 účastníčok. Pozornosť všetkých upútala 71-ročná teta Marika z Gödöllő, ktorá túto trať zdolala za 64 minút. Je pravda, že najlepší čas bol 32 minút, no ona si tiež zaslúžila medailu. My sme potom navštívili reštauráciu, kde sme si doplnili stratené kalórie. Cesta domov ubehla rýchlo, aj slniečko sa rozhodlo, že posvieti na každého, kto si v túto októbrovú nedeľu našiel čas na šport. Pri príchode do Sarvaša začalo zase pršať, ale nám to neprekážalo. Obohatené o nové zážitky sme sa tešili na to, že nasledujú jesenné prázdniny.

Zlatica Lišková