Slovenský koncert maďarským deťom

V živote každého z nás môže hrať náhoda niekedy veľmi významnú rolu. Ako som raz surfovala na internete, hľadajúc CD–platne so slovenskými pesničkami, riekankami a detskými hrami, „naďabila“ som presne na to, čo som hľadala...

Na fantastické slovenské ľudové a umelé piesne pre deti v podaní Márie Podhradskej a Richarda Čanakyho. So synčekom sme sa započúvali do ich nahrávok a bolo nám veľmi veselo! Tak som sa rozhodla, že si ich platne kúpim v Bratislave, kam som sa práve chystala cestovať. Moje nadšenie však v bratislavských obchodoch kleslo pod bod mrazu. Márne som behala po celom meste, neuspela som, nedostala som vysnívané tituly. Po návrate domov som nadviazala kontakt - ako inak, zase cez internet - s manažérom spomínanej dvojice Mirom Čačíkom a po krátkom čase nám bolo so synčekom zase veľmi veselo pri počúvaní doručených cédečiek. Naša radosť z počúvania dodnes trvá! Ba, k prvým dvom platniam pribudli ďalšie...

Prečo som napísala tento trošku dlhší úvod a čo má spoločné s titulom príspevku? Hneď dostanete na všetko odpoveď.

Slovenská samospráva V. obvodu Budapešti, ktorej som predsedníčkou, vyhrala v roku 2005 konkurz Samosprávy V. obvodu na popularizáciu slovenskej kultúry v miestnych maďarských školách. V rámci projektu sme realizovali tri nácviky slovenských ľudových tancov, ktoré sa stretli s nečakaným úspechom (písali sme o nich aj na stránkach našich novín).

V roku 2006 sa opäť naskytla možnosť, aby sme podali projekty do súbehu Samosprávy V. obvodu. Jeden z nich sa zameriaval na pokračovanie v popularizácii slovenskej kultúry. Mysleli sme si totiž, že čo sa osvedčilo, v tom treba pokračovať... Na šťastie aj obvodná samospráva zmýšľala podobne a rozhodla sa podporovať našu prácu... Keď sme sa mali rozhodnúť o konkrétnom programe, jednohlasne sme súhlasili s tým, aby sme tento krát predstavili „ľahší“, pre deti populárnejší žáner ako je folklór, ktorý si popritom vysoko vážime. A tu vstupuje do obrazu dvojica spomínaných spevákov. Vďaka tej uvedenej náhode som bola s manažérom už dlhé mesiace v kontakte, a tak sme sa dohodli na spoločnej aktivite. Do Základnej hudobnej školy na Vacovskej ulici sa takto v čase príprav na najkrajšie sviatky roka dostavilo spevácke duo Mária Podhradská a Richard Čanaky.

Divadelná sála školy už niekoľko minút pred začatím koncertu bola preplnená. Musíme sa priznať, že vystupujúci, aj my, organizátori, sme mali trošku obavy, ako prijme maďarské detské publikum jeden slovenský koncert, dokonca aj s predstavením rozprávky „O troch kozliatkach“, ktorej aktérmi budú samé deti, a to tiež v slovenskom znení. Mária v posledných minútach ešte absolvovala krátky kurz maďarčiny, v rámci ktorého si nacvičila pomenovanie zvierat a pozdravenie detí a onedlho sa na takty Ríšovej gitary rozbehlo predstavenie. Sympatickú Máriu a usmievavého Riša deti ihneď prijali. Zapojili sa do ukazovačiek, tancovali, tlieskali, pomáhali spevákom na rôznych pomocných inštrumentoch, jednoducho stali sa súčasťou živého hodinového koncertu. Aj na rozprávke sa zabavili, veď kto by nepoznal príbeh o troch kozliatkach... Malí herci sa v maškarách cítili perfektne. Nakoniec sa aj kozliatka zachránili, vlk dostal zaslúženú pokutu a mohlo sa pokračovať v programe. Speváci pri niektorých pesničkách mali aj posilu hŕstky žiačikov budapeštianskej slovenskej školy, maďarské deti zase záverom naučili spevákov známu maďarskú pieseň „Az a szép...“. Nálada bola doslova frenetická. Bezprostrednosť a šikovnosť vystupujúcich prekonala všetky jazykové bariéry. A, samozrejme, hudba a prístup detí, ktoré nech žijú v hociktorej časti sveta, reagujú na dané veci skoro rovnako, sú otvorené a schopné prijať kultúru a jazyk druhého národa bez predsudkov. Jednoducho sa dokážu dobre cítiť, keď dostanú niečo kvalitné. Ďakujeme Márii, Rišovi a Mirovi za pekný program, ktorý na niekoľko minút vymazal hranice medzi našimi krajinami, tak ako to robí internet v celosvetovom rozsahu.

(kk)