Slovenská materská škola v Budapešti ● Čakalo nás 31 rozjarených tvárí

Materská škola budapeštianskej slovenskej školy má za sebou úspešné obdobie, lebo sa jej v posledných rokoch podarilo udržať stabilný počet detí, čo znamená okolo tridsať ratolestí. V dnešnej dobe, keď materské školy doslova bojujú o deti, keď sa snažia vynaložiť veľké úsilie v záujme toho, aby ich nezlučovali a nezatvárali, si treba tento potešujúci fakt zvlášť ceniť.

„Mal Adam sedem synov, sedem synov mal...“ touto milou hrou nás privítali škôlkári v jedno mrazivé predpoludnie. Boli naozaj šťastní a nadšení z našej návštevy, a keďže vedúcej materskej školy Alžbete Litauskej, ktorá bola, žiaľ, práve chorá, nechceli „urobiť hanbu“, ešte intenzívnejšie sa koncentrovali pri predvádzaní repertoáru osvojených hier, piesní a básničiek.

Po skvelom výkone nasledoval čas oddychu a voľných hier. Z poličiek zložili plyšové zvieratká, telefóny, bábiky, autíčka, stavebné kocky a všetko možné, čo si len môže detská dušička priať...

Pani učiteľka väčšej skupiny Ildika Srnková s pýchou a radosťou sledovala svojich zverencov - tentoraz všetky deti, lebo ona zastupovala aj vedúcu kolegyňu. Ako som to zaregistrovala počas nášho rozhovoru, jedným okom vždy pozorne sledovala malých.

„Pred dvomi rokmi som sa dostala do tejto inštitúcie. Práve vtedy sa uvoľnilo jedno miesto a vedúca škôlky Betka Litauská mi zavolala, či by som neprijala túto prácu. Moja odpoveď bola ihneď kladná. A viete, čo je zaujímavé na tejto príhode? Betka bola kedysi aj mojou učiteľkou v materskej škole v Sarvaši. Takže ma pozná od útleho veku a teraz sme kolegyne... To je pre mňa priam neuveriteľné! Ona vedela o celej mojej životnej dráhe. Bola informovaná o tom, že som skončila vysokú školu v Sarvaši a že som sa neskôr presťahovala do hlavného mesta. Rok som vyučovala v maďarskej materskej škole a potom prišla spomínaná ponuka. Neoľutovala som, že som ju prijala. Dobre sa tu cítim i vďaka tomu, že je tu naozaj dobrý, tvorivý kolektív. Do dvoch skupín sem každodenne prichádza 31 detičiek. Okrem malých slovenskej národnosti máme aj české a dokonca aj čisto maďarské deti. Našťastie sa ešte nájdu takí rodičia, ktorí si uvedomujú, že ovládanie jedného slovanského jazyka je skoro také dôležité, ako znalosť angličtiny alebo nemčiny. Dokonca aj maďarskí rodičia pýtajú od nás učebnice a rôzne pomôcky, aby mohli s deťmi cvičiť aj v domácom prostredí. Síce v tomto roku pôjdu z najväčšej skupiny iba štyri deti do prvej triedy základnej školy, chvalabohu, o rok už bude tento počet oveľa väčší, lebo v strednej skupine máme desať detí,“ skončila pani učiteľka Srnková.

Pestúnka Ana Morongová pracuje v materskej škole tri roky. K deťom sa prihovára ľubozvučnou slovenčinou. Nie náhodou, veď je krajankou z Rumunska. Do škôlky sa ale dostala čírou náhodou. Dozvedela sa o nej od taxikára, keď potrebovali odviezť domov nové koberce. Potom prišla, pozrela sa na škôlku, zapísala si tam svoju dcérku a neskôr sa tam zamestnala aj ona ako pestúnka. Ale, ako vraví, nič nie je náhoda. Ona sa potrebovala dostať do Budapešti, aby mohla rozdávať lásku k nášmu materinskému jazyku. Lásku, ktorú deti viditeľne aj prijímajú, čo dokazovali celý deň ako vo forme zamestnaní, tak aj voľného času.

(kk)