Tábor pre zahraničnú slovenskú mládež

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí už 19. raz usporiadal medzinárodný tábor pre zahraničnú slovenskú mládež. 35 účastníkov prišlo z USA, Švajčiarska, Rakúska, Maďarska, Rumunska, Ukrajiny a Srbska. Maďarsko sme zastupovali štyria, dve ôsmačky zo Sarvaša a dve desiatačky z Békešskej Čaby.

Putovanie za poznaním 2008

O tento tábor je vždy veľký záujem, ale keďže je medzinárodný, počet miest býva obmedzený. Cestovať môžu iba tí najlepší. Cieľom tábora je oboznámiť účastníkov s prírodnými krásami, kultúrou a literárnymi hodnotami Slovenska. Do Bratislavy sme pricestovali vlakom. Na úrade sme sa stretli s ostatnými účastníkmi. Tu bolo i slávnostné otvorenie tábora. Otvorila ho predsedníčka ÚSŽZ Vilma Prívarová. Vedúcou tábora bola Iveta Baloghová a jej asistentkou Andrea Rysavá. Bola približne v našom veku a vedela s nami zaobchádzať, čo niekedy nebolo ani také ľahké. Po otvorení tábora nás čakala trojhodinová cesta do Bystrej, kde sme bývali jeden týždeň. Ubytovaní sme boli neďaleko Bystrianskej jaskyne, v penzióne Bystrina. Bola to pekná, nová, moderne zariadená budova. Okolie bolo prekrásne, veď sme boli v srdci Nízkych Tatier. Mali sme bohatý a pestrý program. Na zoznamovacom večierku sme mali predstaviť štát, odkiaľ sme prišli. My sme nakreslili mapu Maďarska, rozmiestnili sme na nej pohľadnice väčších miest a označili regióny, kde žijú Slováci. Dorozumievacím jazykom bola, samozrejme, slovenčina aj keď sme kde-tu počuli aj anglické slová. Zato sme sa všetci snažili hovoriť po slovensky, veď našim cieľom bolo precvičovať si slovenský jazyk.

Navštívili sme mnoho miest. Boli sme v Banskej Bystrici v Múzeu hudobných nástrojov, v Brezne, vo Zvolene, cestovali sme čiernobalockou železničkou do Vydrova, kde sme si pozreli skanzen. Cestou sme sa zastavili v Zoologickej záhrade v Bojniciach. Zvieratá boli zlaté, páčili sa nám hlavne slony a opice. Ani po večeroch sme sa nenudili. Raz sme sa mohli zoznámiť so zahraničnou tlačou, inokedy sme si opekali špekáčky a slaninu, ale najčastejšie sme hrali karty. Niekedy nás bolo na izbe aj pätnásť. To boli tie pekné momenty, ktoré nás zblížili. Tu sa zrodili najhumornejšie slovenské jazykové výtvory. V jeden daždivý deň nám učitelia zostavili veselý kvíz. Bolo tam všetko: jazykové hry, obliekanie sa, zber vecí atď. Dobre sme sa zabavili. Museli sme dbať aj o čistotu, lebo každý deň bolo bodovanie izieb. Zo žartu sme aj my bodovali izby učiteľov. My sme, žiaľ nevyhrali, ale od našej učiteľky Márie Ištvánovej sme dostali diplom „Pre izbu, ktorá sa veľmi snažila, ale sa jej nedarilo”.

Po týždni sme sa vrátili do Bratislavy, kde nás čakalo ešte niekoľko prijemných dní. Bývali sme na internáte Družba. V hlavnom meste máme už tradičné programy, ako prehliadku Starého mesta a hradu, výlet na Devín a besedy so spisovateľmi. V tomto roku sme sa zoznámili s dvomi spisovateľmi: s Romanom Bratom a spisovateľkou Gabrielou Rothmayerovou. Veľmi sme sa tešili tomu, že sme sa stretli so spolužiakmi, ktorí boli práve v tom čase v dramatickom tábore a prišli do Bratislavy na výlet. Náš tábor sa skončil tradičnou slávnostnou večerou. Bola to aj trochu smutná udalosť, lebo sme sa museli rozlúčiť s našimi novými známymi. Samozrejme, vymenili sme si adresy a od vedúcej tábora sme dostali aj zoznam e-mailových adries všetkých účastníkov. Odchádzali sme s nádejou, že o rok sa možno niektorí znovu stretneme. Ďakujeme za možnosť, že sme sa mohli zúčastniť na tomto tábore! Bolo nám v ňom fajn!

Beatrix Hrušková,

žiačka 10. triedy Slovenského gymnázia v Békešskej Čabe