Typické rapkanie dvojtaktu ● Trabantový turizmus

„Na aute je všetko originálne” - hovorí jeden zo spoluzakladateľov firmy Trabant-Tours Bálint Erdei, pričom kulisu robí typické rapkanie dvojtaktu.

Turistická sezóna sa pomaly začína, hoci v takom veľkomeste, ako je Budapešť, trvá v podstate celý rok, akurát intenzita zahraničných návštev sa v rôznych ročných obdobiach trocha mení. Nemcov a Angličanov chodí najviac, no Francúzi, Taliani, Španieli a najnovšie aj Rusi, sú hneď za nimi. Budapešť získava od nich, a pravdaže, aj od ďalších, 18 miliárd forintov ročne, čo je asi 70 miliónov eur. Typické je, že turisti strávia v maďarskom hlavnom meste tri dni - dve noci, a za tento krátky čas sa chcú oboznámiť s kultúrnymi a historickými pamiatkami, i špecialitami maďarskej kuchyne. Plus nejaké zaujímavosti. To by bola klasická - možno by sa dalo povedať: obligátna - ponuka, ktorú však chce rozšíriť novinka: „trabantový turizmus”. Námestie hrdinov je, povedal by som, povinná jazda pre každého turistu. Aj ja sem vodím všetky svoje návštevy, lebo sa tu dá porozprávať - ako Maďari hovoria - v orechovej škrupinke, čiže v kocke, celá uhorsko-maďarská história od kmeňového náčelníka Árpáda, ktorý do Karpatskej kotliny priviedol staromaďarské kmene, cez kráľa Štefana a ďalších významných panovníkov, až po Lajosa Kossutha. Z času na čas túto historickú idylku naruší nejaká demonštrácia predstaviteľov temných ideí z 20. storočia, a vtedy japonskí či kórejskí turisti nefotografujú kráľov, ale mašírujúcich príslušníkov Maďarskej gardy.

Niekedy sa tu objaví aj ikona ďalšej totality z minulého storočia: trabant, no a takisto sa v momente stane stredobodom pozornosti ľudí zďaleka, veď niečo také ešte nevideli. „Na aute je všetko originálne” - hovorí jeden zo spoluzakladateľov firmy Trabant-Tours Bálint Erdei, pričom kulisu robí typické rapkanie dvojtaktu. Je to lepšie, ako prehliadka autobusom, lebo kunčaft môže ísť tam, kam sa mu zachce. „Keď milý hosť povie, aby sme prešli celé mesto, nie je to problém, za tri hodiny to zvykneme stihnúť. Je v tom aj park na okraji mesta, kde sú uložené, akoby do skanzenu, sochy z čias socializmu. Ale mal som už aj takú objednávku, aby sme si pozreli paneláky.” Takže je to akási retro-Budapešť! Nápad sa zrodil vlani 1. apríla, no zdá sa, že nezostal iba na úrovni prvoaprílového žartu. Agentúra pracuje zatiaľ s dvoma trabantami. Hoci... raz mali aj objednávku na desať týchto „papierových jaguárov”. „Najväčším zážitkom bolo, keď sme tiahli cez mesto desiatimi trabantami. Požičali sme si ich zopár z klubu trabantistov, jeden bol klasický, druhý kombi, tretí kabriolet... chceme to zopakovať čoskoro. Manželky diplomatov by išli autobusom do parku socialistických sôch, tam im porozprávame o starom režime, a odtiaľ by sme sa vrátili do mesta na trabantoch. Alebo dnes budem mať transfer z letiska. Originálne by to bolo vtedy, keby sme namontovali na trabant batožinovú strechu, a priviazali by sme na ňu kufre a iné balíky, ako sme to robili kedysi za socializmu, keď sme jazdili na Balaton.” Kto by to chcel vyskúšať sám a má vodičský preukaz - je to možné. Naposledy chcel zažiť takzvaný trabantový feeling starší pán z Anglicka - hovorí Bálint Erdei, ktorý, už pri vypnutom motore vyvracia, že by išlo o možnosť nostalgie pre nemeckých turistov.

„Mysleli sme si, že to tak bude, teda príde nemecký mladík, ktorý doma už nemal možnosť sedieť v trabante, a bude sa vžívať do situácie svojich rodičov. Máme zmodernizované autá - museli sme do nich namontovať katalyzátory. Teda neprichádzajú dvadsaťroční, ale - a s tým sme vôbec nerátali - príslušníci strednej vrstvy i starší zo Švajčiarska. Keď mladí, tak sú to Angličania a Španieli. Keď nášmu programu robíme reklamu, mohli by sme vymyslieť slogan, že je to „maďarský socialistický folklór”... pôvodne sme to propagovali na internete ako „Trabant-tour”, ale nemali sme príliš veľa rezervácií, a tak sme to zmenili na heslo „Prehliadka mesta trabantom” (City tour whit Trabant). Je až prekvapujúce, koľkí zo západnej Európy poznajú trabanty a všetko, čo s tým súvisí: predchádzajúci socialistický režim, ktorý tu v Budapešti zanechal hlboké stopy. Stačí si zájsť za vyblýskané bulváre a pozrieť si pamätihodnosti aj zo zadnej strany. Samozrejme, aj turista je len človek, a môže sa mýliť, najmä, keď je to Američan. „Mal som klienta z Ameriky, ktorého som viezol z letiska do hotela. Chcel mi imponovať, že je z Maďarska pripravený. Vraví, že sa už nemôže dočkať, aby videl Karlov most. Hovorím mu, že aj Karlov most je pekný, v Prahe si ho môže obzrieť, ale ja by som mu odporúčal radšej náš Reťazový most. Hneď sa to snažil napraviť a pochválil sa, že pozná významnú maďarskú osobnosť. No, vtedy som si pomyslel, že spomenie asi Zsazsu Gabor, ale nie, vyriekol meno Václava Havla... Zdá sa teda, že Praha má, bohužiaľ, oveľa lepší marketing...”

Gregor Martin Papucsek