Biovíno z Kestúca ● Rodinné vinárstvo Koromovcov a Szabóovcov

Prevažnú časť chotára obce Kestúc (Kesztölc) aj Boh stvoril pre pestovanie viniča, - uznávajú pri koštovkách odborníci i milovníci nápoja bohov, ktorý

sa rodí na úpätí juhozápadných svahov majestátneho Pilíša.

Môžeme pripustiť, že preháňajú. Že by bol zo zdvorilosti preháňal aj slávny spisovateľ, klasik slovenskej literatúry Jozef Gregor Tajovský, to sa nám už nepozdáva. O vínach, ktoré koštoval v Kestúci pred vyše sto rokmi, v r. 1902, píše s nadšením vo svojom cestopise Z Martina na Kestúc: „Ach, to kestúcke víno! Nie nejaká túžava, ale dobré, znamenité, hlava nebolí. Ste veselí od neho, vtipní, smejete sa, azda si aj zatancujete, ale že by vás hodilo, to nie!” A spisovateľ nezamlčal ani to, „Že ho teda i nám ponúkali, to sa samo sebou rozumie…”

Odvtedy, pravda, uplynulo veľa času a v Dunaji pretieklo veľmi veľa vody. Kestúc zaradili do Ászársko-Neszmélyskej vinárskej oblasti, udomácnili sa tu nové odrody, od základov sa zmenili metódy pestovania viniča a výroba vína, čo je samozrejmé. Avšak nielen zub času, ale aj politika zasiahla do tohto odvetvia poľnohospodárstva. Najprv zničila malé a neskôr aj veľké poľnohospodárske gazdovstvá nešetriac ani tie vinárske. Po transformácii spoločnosti umierali jedno za druhým aj vinárske družstvá, ktoré do hrobu poslali zlé odškodňovacie zákony a hlavne nízke ceny hrozna.

Nebolo tomu ináč ani v Kestúci. Poľnohospodárske družstvo sa rozpadlo, privatizovalo sa všetko, čo sa len dalo. Aj vinice. Chvála osvietenosti niektorých vinárskych hláv, ktoré verili v budúcnosť kestúckeho vína, zasiahli. Nepripustili, aby tu zanikla mnohostoročná tradícia pestovania hrozna, aby nezapadla do hmly minulosti povesť o dobrom kestúckom víne. Károly Gimeskövi tu vybudoval moderné vinárstvo, ktorého vysokok valitné vína sa dostali do obchodných reťazcov ale i do zahraničia. Jeho príklad nesledovali aj mladí nadšenci, medzi nimi i Péter Korom, ktorého v Kestúci právom pokladáme za priekopníka pestovania biohrozna a vyrábania výlučne tradičných vín - bez použitia neprirodzených látok.

Keď mi mladý vinár Péter Korom podal ruku, ihneď som pochopil, že sám vyrába nielen víno, ale aj pestuje vinič. Práve postrekoval časť vinice s odrodou Chardonnay. So srdečným úsmevom na tvári ma usadil do svojho „pracovného” Opla, aby mi ukázal svoju ríšu, vinice pod Starými skalami. Vozil ma poľnými cestami i necestami a nadšene rozprával o hrozne a víne. Za niekoľko minút som sa presvedčil, že o odborných znalostiach tohto nadšenca nemožno pochybovať. Ukazoval mi korene, na podpníky ktorých sám naštepil očká vzácneho druhu Zweigelta. Nezakrýval, že jeho vzťah k týmto koreňom je aj citový.

Péter Korom tu pod Starými skalami (na území niekdajších družstevných viníc), v horskom vinohradníctve od roku 2000 obhospodaruje 4,5 hektára viníc, na ktoré je právom hrdý. Vôbec netajil svoje presvedčenie, že pýchou každého vinára by mali byť nielen vína, ale aj vinice, kde sa to všetko začína.

Môj hostiteľ nie je Kestúčan, narodil sa v hlavnom meste a dlhý čas žil na Dolnej zemi, ale o hrozno sa zaujíma od svojej mladosti. Niet sa preto čo čudovať, že študoval na strednej vinárskej odbornej škole v centre maďarského vinárstva v Budafoku. O Kestúci nikdy nepočul, iba vo vinárskom časopise Magazín priateľov vín čítal r. 1998 chválospev z pera Józsefa Laposu o tunajších mimoriadne priaznivých prírodných podmienkach pre pestovanie viniča i o vysokej kvalite tu vyrábaných vín. Keď sem aj osobne zavítal, zamiloval sa do tunajšej prekrásnej prírody, do horských viníc a do jeho srdca sa vkradli aj tunajší ľudia. Napriek všetkým prekážkam, ktorých nebolo málo, sa rozhodol, že si tu založí rodinné vinárstvo. Podarilo sa mu kúpiť a čiastočne i vysadiť štyri a pol hektára viníc. Prenajal si niekdajšiu pivnicu miestneho gazdu Rudolfa Hertlika s kapacitou 270 hektolitrov, ktorej prešovňa trošku už chátrala, ale samotná pivnica bola ideálna. Teplota v nej je po celý rok 12-13 stupňov Celsia.

- Na to, aby rodinné vinárstvo s takou plochou ako je naše, sa udržalo, sú potrebné tri veci: vynikajúce prírodné podmienky, vynikajúce odrody a nie v poslednom rade dobrý ročník, - hovorí P. Korom. - Nuž, Kestúc je v celej krajine jedným z najlepších miest pre pestovanie viniča. Vinohrady ležia na úpätí Bielych a Starých skál vo výške 250 až 320 metrov nad dedinou a chráni ich 500 metrov vysoká hora. Čo sa týka druhého kritéria, moja rodina od r. 2000 pestuje tie najlepšie a najvyhľadávanejšie odrody. Na ploche 1,6 ha Cabernet sauvignon, na 1 ha Chardonnay a tiež na 1 ha Korenisté z Cserszegu (Cserszegi fűszeres). Okrem tohoto pokusne pestujeme aj Svätovavrinecké, Pátriu, Corvinus a iné odrody a všetky s biologickou ochranou.

- Čo skrýva pojem biopestovanie hrozna?

- Základom tejto metódy je zachovanie zdravej, biologicky aktívnej pôdy. Prísne je zakázané používanie umelého hnojiva, syntetických postrekovacích látok proti hmyzu, hubám, proti burine a umelých látok, ktoré napomáhajú rastu rastlín. Povoľuje sa používanie iba organického hnojiva alebo kompostu, a na postrekovanie v obmedzenej koncentrácii aj síran meďnatý. Samozrejme, biovíno sa môže vyrábať iba z hrozna, ktoré sa pestuje pod biologickou ochranou. A to takým spôsobom, aby vinár vyrábal iba tradičné vína bez použitia selektovaných látok. Jedinou diskutabilnou otázkou je používanie či nepoužívanie oxidu síričitého. Bez neho je totiž výroba bielych vín veľmi ťažká a preto v tejto otázke ani vinári nie sú jednotní. Nie je teda rozhodnuté, či víno obsahujúce túto látku sa považuje za biovíno alebo nie.

- Nápisy na vinete „biovíno“ alebo „kontrolovaný biovýrobok“ sa nemôžu zneužiť?

- Tento pojem naznačuje, že spotrebiteľ si kúpil víno vyrobené biometódami, prirodzeným kvasením a zrením - odpovedá P. Korom. - Označenie kontrolovaný biovýrobok môžu použiť iba vinári, ktorí majú zmluvu s verejnoprospešnou spoločnosťou Biokontroll Hungária Kht., uznanou i Európskou úniou, a dodržiavajú ňou stanovené výrobné metódy a podrobujú sa jej systematickým kontrolám. Jedno je isté, že s biologickou ochranou pestované hrozno chráni pred chemikáliami nielen pestovateľa-vinára ale aj spotrebiteľa.

Všetko hrozno dopestované rodinou Koromovcov spracuje ich vinárstvo. O vysokej kvalite jeho vín svedčí aj množstvo cien z celoštátnych i regionálnych súťaží. Spomeňme aspoň tie, na ktoré je P. Korom obzvlášť hrdý. Na VII. celoštátnej súťaži biovín r. 2006 jeho Chardonnay získalo zlatú a Korenisté z Cserszegu zasa striebornú medailu. Nie menšieho uznania sa mu dostalo aj r. 2005 na Medzinárodnej súťaži vín Euroregiónu Ister-Granum na Slovensku v Mužle, kde jeho Zweigelt Rosé odmenili zlatou medailou.

x

Sídlo Vinárstva Benediktova studňa (Bencekút) sa nachádza v rade pivníc na hornom konci dediny v rodinnom dome Szabóovcov. Tu nás s úprimnou radosťou privítala pani domu Katarína Szabóová Velmovská. Jej srdečnosti niet sa čo čudovať, veď s kolegom-vinárom Péterom Koromom, ktorý ma sem odprevadil, si už dlhé roky navzájom odborne pomáhajú a sú aj dobrými priateľmi. Priazeň mladej vinárky si získam aj ja, keď sa jej zverím, že pochádzam z Kestúca a keď zistíme, že máme spoločných kestúckych známych z kruhu jej i mojich príbuzných.

„Naše podnikanie siaha až do prvých rokov transformácie spoločnosti,“ - hovorí Katarína Szabóová Velmovská. „Roku 1993 som skončila štúdium na strednej obchodnej škole. Nenašla som si pracovisko a navyše ani manžel, ktorý je lesným technikom, nemal prácu. Môj starý otec, ktorého vzťah k pôde a hlavne k vinici bol vždy aj citovo založený, nás nabádal, aby sme si v rámci vtedy prebiehajúceho procesu odškodňovania zakúpili ornú pôdu i vinohrady a začali podnikať“.

Szabóovci sa nechali prehovoriť, získali takmer 60 hektárov zeme, hlavne ornej pôdy. Začali teda hospodáriť, ale treba vedieť, že orná pôda v kestúckom chotári je nekvalitná, takže aj výnosy pšenice boli nízke. Slovom, gazdovanie sa im nevyplácalo, ba straty museli hradiť z príjmov, ktoré im zabezpečili vinice s plochou 4 hektáre. Museli teda hľadať iné formy podnikania. Prestali pestovať pšenicu a začali sa venovať výlučne hroznu. Ale bez skúseností, učiac sa od rodičov, známych, potom vzali do rúk aj odborné knihy. Odvaha, talent a úpornosť manželského páru priniesli svoje plody. Najprv pestovali odrodu Korenisté z Cserszegu na 4 hektároch. Po dlhoročných skúsenostiach založili roku 2002 vinárstvo, ktoré pomenovali po časti kestúckeho chotára Benediktovej studni, kde mala rodina Velmovských aj dávnejšie vinice. K 4 hektárom prikúpili ďalšie vinice od gazdov, ktorí sa po rozpadnutí miestneho družstva pre nízke ceny hrozna vzdávali svojich viníc. Szabóovci si pritom pomocou štátnej pôžičky na 5 hektároch aj sami vysadili vinice, prevažne Frankovku modrú.

„V súčasnosti obrábame už 35 hektárov viníc s biologickou ochranou“, - pokračuje vinárka. „Odbornú pomoc k biopestovaniu hrozna nám poskytol pán Korom, s ktorým sme spočiatku úzko spolupracovali. Mal potrebné stroje na výrobu vína a my sme mali zasa mechanizmy na obrábanie vinohradu.

Prevažnú časť dopestovaného hrozna vinárstvo Szabóovcov nedokáže spracovať, takže ho bez akýchkoľvek ťažkostí predajú. K zákazníkom, ktorých zdedili od rozpadnutého kestúckeho poľnohospodárskeho družstva, sa pridali ďalší. Čo sa však týka predaja biovína Szabóovcov, situácia je úplne iná. Hrozno vypestované na 4 hektároch sami spracujú a plnia do fliaš. Sú to vysokokvalitné akostné odrodové vína Chardonnay, Frankovka modrá, Korenisté z Cserszegu, Zenit, Veltelínske zelené a Šedý mních.

„Dnes predať víno vysokej kvality je umenie,“ - hovorí pani Szabóová Velmovská. „Biovína ešte nie sú známe širokej verejnosti, ktorá je voči nim nedôverčivá. Veľa cestujem a propagujem naše víno v rôznych kútoch krajiny. Je to ťažká práca a v mnohých prípadoch aj neúspešná. Kestúc preslávili tapety, ale ja som presvedčená, že nadíde čas, keď našu obec popri tapetách preslávi aj tunajšie vynikajúce víno a my nebudeme mať starosti s jeho predajom. Naše vinárstvo je dnes schopné ročne naplniť 27 tisíc fliaš s biovínom, čo v nasledujúcich rokoch môžeme značne prevýšiť. Hrozna máme dosť a máme aj podmienky na zvýšenie kapacity výroby vína“.

Samozrejme, zaujímali nás aj ceny kestúckych biovín. Szabóovci svoje vína ponúkajú od 800 až do 1500 forintov za fľašu. Výnimkou sú ich vysokokvalitné takzvané ľadové vína, ktoré vďaka polohe ich viníc tiež dokážu vyrobiť. Oberačka hrozna ľadového vína prebieha v zime, v tuhých mrazoch. Pravda, ľadové vína sa nepočítajú v hektolitroch, ale skôr v litroch a preto niet sa čo čudovať, že za fľašu pýtajú až 3500 forintov.

„Viem, je to veľa peňazí za jedinú fľašu“, - vysvetľuje vinárka. „Ľadové víno je raritou všetkých vinárskych oblastí, kde sú podmienky pre oberanie mrazom uštipnutých hroznových bobúľ. Cena ľadových vín sa pohybuje medzi 6 až 8 tisíc forintov, čiže naše víno v porovnaní s týmito cenami je lacné. Sme si však vedomí, že málokto si môže dovoliť luxus pitia ľadových vín trebárs i za našu cenu“.

Našim čitateľom sme predstavili dve rodinné vinárstva, ktoré sa vydali novou cestou pestovania hrozna a vyrábania znamenitých kestúckych vín. Majitelia týchto vinárstiev sú vinohradníci rodom i osudom. V Kestúci, kde vinice kapú ako muchy, si kupujú a vlastnoručne vysádzajú vinohrady, s biologickou ochranou ich obrábajú a z dopestovaného hrozna vyrábajú výlučne tradičné vysokokvalitné odrodové vína. Títo nadšenci-vinári hľadia dopredu a pevne veria budúcnosti kestúckych, tradične pekných vín.

Z. Bárkányi