Slovensko-maďarské hospodárske fórum v Šalgótarjáne

Priemyselná a obchodná komora Novohradskej župy, Slovensko-maďarská sekcia Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory a Regionálna komora Slovenskej priemyselnej a obchodnej komory v Lučenci usporiadali v Šalgótarjáne Slovensko-maďarské hospodárske fórum. Podujatie sa uskutočnilo v rámci medzinárodnej výstavy V zemi Polovcov (Palócföldön).

O možnostiach spolupráce

Cieľom fóra bolo odhaliť možnosti hospodárskej spolupráce, zabezpečiť príležitosť na vytváranie priamych kontaktov, zvýšiť informovanosť, ako aj napomôcť a zintenzívniť obchodnú spoluprácu podnikateľských subjektov obidvoch krajín. Na stretnutie prišlo okolo 50 podnikateľov z Maďarska a zo Slovenska.

Prítomných privítal predseda Slovensko-maďarskej sekcie Maďarskej obchodnej a priemyselnej komory András Dombi, ktorý predstavil prednášajúcich. Vedúci Maďarskej investičnej a obchodnej spoločnosti ITDH Tibor Varga hovoril o základných pilieroch slovensko-maďarskej spolupráce, ako sú napríklad 670 kilometrov dlhé hranice a historicky osvedčená hospodárska spolupráca. V súčasnosti evidujú 20-30 tisíc malých a stredných podnikateľov na oboch stranách hraníc.

Vstupom Slovenska a Maďarska do schengenského priestoru sa ešte zlepšila možnosť spolupráce, povedal T. Varga a dodal, že na obidvoch stranách sa nájdu nové výzvy. Takýmito výzvami sú kapitálové a tovarové vzťahy a výmena pracovných síl. Zmienil sa o tom, že z hľadiska exportu s MR je Slovensko na 5. mieste. Spomedzi 12 slovenských euroregiónov 8 susedí s MR. Malé a stredné podnikania sa rozvíjajú najmä v oblasti stavebníctva, ochrany životného prostredia, bezpečnostnej techniky a turizmu. Podľa T. Vargu jazyk je aj v súčasnosti značným problémom, predstavitelia malých a stredných podnikaní nehovoria po anglicky, ani jazykom partnerskej krajiny. „Veríme, že mladí podnikatelia sa už budú inak stavať k tejto veci,“ dodal. Ako možnosť spolupráce uviedol promóciu exportu, výmenu kapitálu, medzitovárenskú spoluprácu a spoločné vystupovanie na treťom trhu, nakoľko produkty v prihraničnom regióne nie sú výrazne odlišné. Záverom povedal niekoľko slov o službách kancelárie, vrátane tlmočníckej služby.

O slovenskom hospodárskom ovzduší hovoril vedúci Obchodno-ekonomického oddelenia Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti Peter Horváth. Najdôležitejšie, čo sa v novodobej histórii stalo, je podľa neho po vstupe do EÚ zavedenie eura. Hovoril o tom, čo čaká v najbližšom čase slovenských občanov, ako i podnikateľov, ktorí spolupracujú so slovenskými subjektmi. Taký je napríklad koniec výmeny slovenských korún v komerčných bankách (30. júna), do konca roka sú obchodníci povinní duálne zobrazovať ceny. Aj keď sa zmenili niektoré predpisy, neboli to zmeny, ktoré by značne ovplyvnili život podnikateľov. Od 1. 1. 2009 je stanovený obrat pre registráciu zdaniteľných osôb vo výške 35 tisíc eur, do 31. 12. 2008 to bolo 1,5 milióna SK. Do piatich dní zaregistrujú nové podnikanie, ktoré sa musí prihlásiť do 30 dní. P. Horváth sa zmienil o zdravotnom a sociálnom poistení, o tom, ako sa vyvíja mzda v SR po odvodoch, vrátane poplatkov zamestnávateľa. Podľa P. Horvátha na Slovensku je stabilný daňový systém a prostredie pre podnikateľov. Predstavil desať slovenských firiem, ktoré hľadajú maďarských partnerov. Záverom svojho vystúpenia pozval prítomných na slovenskú kooperačnú burzu, ktorá sa uskutoční v novembri v Prešove. Cieľom podujatia je prezentácia subkontraktačných ponúk. V tomto roku bude partnerskou krajinou Rusko, ale očakávajú účastníkov z Litvy a Bieloruska. Práve v tomto ohľade upriamil pozornosť prítomných na možnosť spoločného vystupovania na treťom trhu. Produkty a suroviny sú zväčša rovnaké, treba urobiť spoločné kroky na trhu. Ponúkol pomoc obchodného oddelenia aj v oblasti výmeny, resp. získavania informácií.

O Programe cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskou a Slovenskou republikou hovoril zástupca spoločnosti VÁTI Lajos Kórózs. Tento program má zvýšiť úroveň integrácie slovensko-maďarského prihraničného územia v oblasti hospodárskej a sociálnej spolupráce, spolupráce v oblasti ochrany životného prostredia a starostlivosti o životné prostredie, ako aj dopravy. Využívaním fondov EÚ sa snažia posilniť spoločné regionálne a miestne iniciatívy spolupráce na oboch stranách štátnych hraníc. Prvé kolo programu prebehlo začiatkom roka a 29. júna vypísali konkurzy 2. kola. Uchádzači majú 3 mesiace na podanie súbehov. V prvom kole prišlo 246 projektov, 106 uspelo, čo je 61%. O podporu sa môžu uchádzať neziskové organizácie aj klastery, ale nie podnikania. Je však možnosť vytvoriť nové právne subjekty, na ktoré by sa výpis mohol vzťahovať. Program podporuje aj také projekty, ktoré budú mať pokračovanie. L. Kórózs zdôraznil, že sa jedná o spoločné projekty, ktoré fungujú na základe princípu vedúceho partnera, to znamená, že zodpovednosť nesie vyznačený partner. Zmienil sa o tom, ktoré položky možno vyúčtovať a ktoré nie.

Na hospodárskom fóre bol najväčší záujem práve o konkurzy. V súvislosti s novým kolom vypísania súbehov usporiadajú niekoľko stretnutí, na ktorých bude možnosť dozvedieť sa konkrétne informácie. Po prednáškach a formálnej časti fóra účastníci mali možnosť konzultovať s odborníkmi.

(ef)