Kultúrny dom a knižnica v Tárnoku spolu so samosprávou obce usporiadali Oberačkový týždeň, na ktorý privábili množstvo záujemcov o tradičnú vinársku kultúru. Oslavy uviedlo vystúpenie ženského zboru Gaudium v kameňolome a Noc pivníc spojená s ochutnávkou vína.

Program sa konal v rámci Dní kultúrneho dedičstva (19. až 26. septembra). Prvý deň zožal veľký úspech kultúrny program miestnej hereckej školy. Ďalšou veľkou akciou bol turistický výlet Tárnocký chodník, ktorý početným záujemcom priblížil pozoruhodnosti obce. Do akcie sa zapojila aj miestna slovenská menšinová samospráva na čele s predsedom Jánom Lepňákom.

Slávny rodák obce ornitológ Eugen Radetzky píše vo svojich memoároch o slovenskosti osady. Uvádza, že začiatkom 20. storočia v osade nebolo počuť maďarské slovo a aj on ako dieťa maďarského učiteľa sa musel naučiť po slovensky, aby sa dohodol s miestnymi obyvateľmi, svojimi spolužiakmi. Slovákom bol aj farár a rechtor. Väčšina obyvateľstva sa podľa neho zaoberala poľnohospodárstvom: obrábaním pôdy a na Prezvrchu a Starom vrchu vinárstvom a pestovaním ovocia. Časť obyvateľstva dochádzala za prácou do približne 30 kilometrov vzdialeného hlavného mesta, hlavne na železnicu. Do Starého vrchu sú vyhĺbené vinárske pivnice, typické pre tárnocký kraj, podobne ako Starý a Malý most cez potok Benta. Slovenské slovo sa nadnes vytratilo z bežného života, počas predošlého sčítania ľudu sa z takmer 8 tisíc obyvateľov 16 hlásili k slovenskej národnosti a 86 obyvateľov sa viaže k slovenskej kultúre. Za posledné desaťročia sa niekoľkí obyvatelia osady už párkrát pokúsili o oživenie slovenského ducha. V 70. rokoch minulého storočia tu pôsobil páví krúžok, občas usporiadali výstavy z tradičných (aj) slovenských úžitkových predmetov, avšak tieto exponáty nedostali stále miesto. Za posledné roky založením slovenskej samosprávy a Folklórneho súboru Chlopňa (Hajtóka) sa tárnockí Slováci pokúšajú o oživenie zvykov a tradícií svojich predkov.

Jednou z foriem revitalizácie bola aj Noc pivníc, v rámci ktorej sa milovníci slovenského slova a slovenských tradícií zišli v priestrannej pivnici Jozefa Lizičku. Ako sme sa dozvedeli od predsedu Regionálneho spolku Slovákov z okolia Pešti Dolina Ondreja Csabu Aszódiho, pivnica bola postavená v 30. rokoch 19. storočia, prešovňa, veľká ako obývačka, pochádza z 50. rokov 19. storočia. Na stretnutí sa zúčastnil riaditeľ Slovenského inštitútu Budapešť Milan Kurucz, ktorý prisľúbil tárnockým Slovákom, že ich budú pozývať na podujatia SI, aby mohli aktívne používať jazyk svojich predkov. Úradujúci predseda Zväzu oblastných domov v Maďarsku Peter Szablyár hovoril o tom, že Slováci v Maďarsku majú najviac oblastných domov a zároveň odporúčal miestnym aktivistom, aby pri vytváraní nového objektu uvažovali skôr o vybudovaní tradičnej pivnice, keďže v obci je veľmi pestrá vinárska kultúra. Tárnočania totiž zamýšľajú systematizovať svoju zbierku tradičných úžitkových predmetov a ľudovoumeleckých pamiatok. Sám predseda Spolku Dolina ponúkol ešte užšiu spoluprácu v rámci zoskupenia, ktorého členmi sú aj Tárnočania. Členov folklórneho súboru Chlopňa, ktorí sú v strednom veku, pozval na novembrové Páračky na Martina do XVI. obvodu Budapešti.

Odporúčal im, aby si našli taký miestny zvyk, ktorým môžu prilákať čím viac záujemcov. Takým by mohla byť aj tzv. Krvatačka na Zvestovanie Pána 25. marca, keď sa obyvatelia obce doobeda zúčastňujú na slávnostnej svätej omši a poobede vyjdú do pivníc, vzdialeným od osady asi jeden kilometer a tam sa spoločne zabávajú.

Oberačkový týždeň v Tárnoku skončil založením verejnoprospešnej spoločnosti Tárnocký vínny vrch, ktorá sa bude sústreďovať na kultúru a turizmus. Posledný deň osláv v oberačkovom sprievode a pred kultúrnym domom vyhrávala dychovka, v ktorej hrajú aj traja tárnockí Slováci.

(ef)