V slovenskej ľudovej kultúre má významné zastúpenie tradičné kožušníctvo. V minulosti sa rozvíjalo najmä v oblastiach z rozšíreným chovom oviec, ktorý bol základným zdrojom výroby a spracovania ovčích koží. Z nich kožušníci vyrábali tradičný ľudový odev - kožuchy, kožúšky, bundy a mentieky rôzneho strihu a dekoru pre ženy a mužov.

Na konci 19. storočia sa na Slovensku chovalo 1 311 777 oviec, z toho najviac - takmer tristotisíc - v Novohrade. Kožušnícke strediská boli však najrozšírenejšie na Horehroní, Turci, Liptove, Gemeri, Spiši a mimo Slovenska v Slovákmi obývaných mestách Békešského regiónu. Z pôvodnej a rozšírenej domácej výroby sa postupne rozvinula aj remeselná kožušnícka výroba. Kožušnícki tovariši chodili na vandrovky aj do okolia Budapešti, Balašských Ďarmôt, Vacova a Miškovca.

Kožušinové odevné súčiastky boli na Slovensku rozšírené, ale nie všade boli bežným a každodenným oblečením. Krátke a dlhé kožuchy vydržali pre ich majiteľov celý život a často ich dedila aj ďalšia generácia. Množstvo, veľkosť a pestrosť ich výroby záležali od majetnosti užívateľov. Slovenské ľudové kožušníctvo je charakteristické bohato rozvinutým ornamentom. Majstrovstvo kušnierov z jednotlivých oblastí sa prejavuje pre ne typickým vzorom, spôsobom úpravy švíkov a šitia a farebnosťou vyšívania jednotlivých prvkov. Toto zanikajúce odvetvie domácej a remeselníckej výroby zanechalo pre súčasnosť bohaté kultúrne dedičstvo. Dožívajúcim tradičným kušnierstvom sa na Slovensku zaoberá už iba niekoľko starších jednotlivcov. Medzi nich patrí aj 81-ročný František Adamjak z Kežmarku. Za kožušníka sa vyučil v Spišskej Sobote a vo svojom remesle pracoval celý život v Levoči, Spišskej Novej Vsi, Poprade a Kežmarku. Donedávna si ovčie kože po domácky vyrábal sám, dnes ich už výhodne nakupuje v prihraničných poľských mestách. V kraji, z ktorého pochádza a kde žije, sa ešte kožušinové odevné súčiastky stále nosia, a to vo sviatok aj piatok. - Kožúšky a kožuchy vyrábam s lendackou vzorkou. Obyvatelia Lendaku si ich hrdo obliekajú najmä pri návšteve kostola. Lendacký dekor charakterizuje biely podklad, všitá ozdoba z kože je červenej a zelenej farby a krížikmi zhotovená výšivka tiež červená a zelená. Pri výrobe používam krajčírsky stroj, nôž, kožušnícku ihlu a ľanové nite. To je všetko potrebné aj k výzdobe, úprave švíkov, lemovaniu, šití vreciek, výšivke... - vysvetlil jeden z mála kožušníkov na Slovensku, ktorý vyrába kožušinový ľudový odev s typickou aplikáciou pre Lendak. Aj keď v rodine nemá v svojom remesle nasledovníkov, je však rád, že jeho 47-ročný syn Juraj sa ako živnostník venuje umeleckému spracovaniu dreva a klasickej tokárskej výrobe. Je majster remesla, ktorý hľadá stále niečo nové, skúška nové techniky v opracovaní a točení dreva. Spolupracuje s Ústredím ľudovej umeleckej výroby, zúčastňuje sa na výstavách stretnutiach tvorcov a priaznivcov dreva. Rodinnú tradíciu ľudovej tvorivosti takto dodržiava v tokárskom remesle.

Ján Jančovic