Čosi majú spoločné: obe ochorenia spôsobujú vysokonákazlivé vírusy a ľudia si ich často pletú, hoci chrípka je v porovnaní s prechladnutím omnoho závažnejšia.

Hoci ani prechladnutie by človek nemal prechodiť a nemožno ho považovať za banalitu, prechodiť chrípku je doslova hazard so zdravím.

Január je aj v tomto roku vrtošivý - mrazivé dni sa striedajú s teplými slnečnými, občas hmlovými, a čoraz častejšie nás trápi smog. Aj keď počasie samo osebe nespôsobuje nádchu ani kašeľ, vírusy sa v tomto období rýchlejšie šíria práve preto, že viac času trávime v uzavretých miestnostiach. Nedostatok slnečných lúčov, vitamínov a chlad navyše náš organizmus oslabujú, takže nákaze skôr podľahne.

Chrípka aj prechladnutie sa šíria kvapôčkovou infekciou, čiže z osoby na osobu kvapôčkami pri kašľaní, kýchaní, kvapôčky doletia až do 2 metrov. Ďalej priamym kontaktom s chorým človekom alebo pri dotknutí sa nakazených povrchov. Vírus chrípky podľa všetkého prežíva niekoľko hodín na látke či papierových vreckovkách, je odolný voči vyschnutiu. Vírusy do tela vstupujú nosom alebo hrdlom a nepríjemné na nich je to, že už deň pred objavením sa príznakov je človek infekčný a ešte ani nevie, že bude chorý. Deti nakazené chrípkou môžu byť infekčné viac ako 10 dní a jeden pasažier s príznakmi chrípky prenesie ochorenie na 72 % ľudí na palube dopravného lietadla.

Chrípková sezóna

Malý vírus, veľký problém, dalo by sa povedať. Vírusy chrípky sa totiž nepatrne, ale často menia a tento proces znamená vznik rôznych kmeňov, ktoré sa každý rok rozšíria a spôsobujú každoročné prepuknutie chrípky známe ako sezónna chrípka.

Percento populácie, ktoré každoročne na chrípku ochorie, závisí od stupňa zmeny vírusu a od toho, či má populácia voči týmto novým kmeňom imunitu. Po niektoré roky je epidémia chrípky pomerne mierna a na ďalší rok môže byť vážna. Počas typického roka sa chrípkou nakazí 5-15 % populácie.

„Ako chrípkovú sezónu označujeme obdobie od 1. októbra do 30. apríla nasledujúceho roka,“ tvrdí doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. „Chorobnosť na chrípku sa zvyšuje najmä v priebehu decembra a januára a obyčajne vyvrcholí začiatkom februára v epidémii... Len ojedinele k nej nedôjde vôbec.“

Čas zotavenia z chrípky trvá v porovnaní s prechladnutím vo všeobecnosti dlhšie, často je to aj viac týždňov, kým sa pacient cíti celkom zdravý. Aj u zdravých ľudí sa pri tomto ochorení môžu vyvinúť bakteriálne komplikácie, ako je napríklad zápal prínosových dutín či životunebezpečná infekcia pľúc.

Nepodceňovať umývanie rúk

Pri zvládaní chrípky sa uplatňujú dva hlavné medicínske postupy - prevencia v podobe očkovania, posilňovania imunitného systému zdravou stravou, otužovaním a športom a v čase epidémie a nebodaj pandémie aj liečba antivírusovými liekmi. Antibiotiká na chrípku neúčinkujú!

Chrípke je najlepšie sa vyhnúť - nenavštevovať priestory s vysokou koncentráciou ľudí, dôležité je časté vetranie miestností v školách, kancelárií, upratovanie navlhko. Nepodceňovať umývanie rúk, najlepšie s pomocou antibakteriálnych mydiel i gélov, používať jednorazové papierové vreckovky a papierové uteráky. Vhodné oblečenie by malo zabrániť podchladeniu, takýmto oslabením organizmu môže ochorenie naštartovať. V bytoch treba udržiavať optimálnu teplotu i vlhkosť vzduchu, v spálni by malo byť napríklad „len“ 19-20 stupňov Celzia.

Najlepším zdrojom vitamínov sú ovocie a zelenina, z toho vitamín C možno v našich podmienkach získať najmä z jabĺk, kyslej kapusty, citrusov, šípok, netreba však podceňovať ani zemiaky - len ich treba dávať čerstvo ošúpané až do vriacej vody a variť čo najkratšie. Ak už dostanete chrípku, vyležte ju, prechodená chrípka môže „udrieť“ na srdce a kĺby. Všetky voľnopredajné protichrípkové lieky, ktoré sú k dispozícii v lekárňach, miernia jedine príznaky, neliečia podstatu chrípky. Pacientovi sa na pár hodín uľaví, ale to neznamená, že má vstať z postele a vybrať sa šíriť nákazu medzi ostatných.

Ako odlíšiť prechladnutie od chrípky

Podľa článku B. Stuppacherovej (Pravda)