Trinásť rokov uplynulo odvtedy, ako v centre štvornárodnostnej Pilíšskej Čaby z iniciatívy tamojších Slovákov vytvorili Pamätný park predkov.

Tento park je dodnes mementom, aby sme nezabudli, odkiaľ sme prišli a kto boli naši predkovia. Odvtedy sa obyvatelia každoročne stretnú v parku, aby spolu spomínali na svojich predkov. Takáto slávnosť sa konala aj 3. augusta, keď do pilíšskej obce zavítali hostia zo spriateleného Veľkého Lapášu a zo Štúrova.

Ako nás informoval predseda slovenského voleného zboru Július Kučera, prípravy na oslavy sa začali uprataním parku deň predtým, lebo viacerí obyvatelia používajú park nielen na oddych, ale aj na zahodenie odpadkov. S pobúrením nám rozprával, že všade boli porozhadzované prázdne fľaše a ohorky cigariet, vrch studne bol počarbaný fixkami a pod. Dnes už skrášľujú park stromy, ktoré pred trinástimi rokmi zasadili namiesto tých, ktoré museli vyrúbať pre vytvorenie jednotného vzhľadu parku. Celý projekt vtedy stál vyše dva milióny forintov, ktoré získala slovenská samospráva z rôznych grantov. Aj preto je J. Kučera pobúrený, že si obyvatelia tento park nectia.

Uprostred parku je studňa, okolo ktorej stoja štyri postavy symbolizujúce v obci žijúcich Slovákov, Maďarov, Nemcov a Rómov. Na drevenej studni leží koleso, na ktorom sú napísané staré miestne názvy. Zvonce, ktoré visia na vahadle, darovali Slovákom členovia rómskej komunity. Je to dielo sochára Pavla Száka Kocsisa a pripomína obyvateľom ich predkov.

Pred trinástimi rokmi predstavitelia všetkých tu žijúcich národností: Maďarov, Nemcov, Rómov a Slovákov sa spojili, aby ukázali, že svorné spolunažívanie nie je iba pátosom, ale každodennou záležitosťou. „Znamená to, že spolu sa staráme o tento park, lebo každý z nás patrí k niektorým zo štyroch národností. Na túto slávnosť sme obnovili všetky drevené konštrukcie, za čo patrí vďaka verejným pracovníkom, ako aj úradu samosprávy,“ povedal J. Kučera a potom nám porozprával, ako prebiehali oslavy.

„Už na začiatku osláv sme obdivovali krásne zákusky, ktoré boli vyložené na stoloch. Medzi hosťami som mohol privítať nielen našich známych zo Slovenska, ale aj vicestarostku Pilíšskej Čaby Beatu Bácskaiovú, predsedníčku miestnej nemeckej samosprávy Tázerovú, vedúcu klubu dôchodcov, ako aj členov klubu. Slávnosť sa začala zaspievaním pilíšskej hymny po slovensky a po maďarsky a recitáciou básne Sándora Sajóa Viera v podaní herca Lászlóa Jászaiho. Potom zarecitoval svoju báseň Kozací pastier v slovenčine a maďarčine náš miestny básnik Anton Drevenka. Naše podujatie podporila Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku, samospráva mesta, slovenská samospráva a kultúrny spolok, ako aj miestny mäsiar. Ďakujeme im za podporu. Spomienková slávnosť sa konala z úcty k predkom. Patrí im vďaka, že sme tu aj my, že tu môžeme žiť. Veríme, že raz budú na nás spomínať aj naši potomkovia,” povedal J. Kučera a dodal, že slávnosť ukončili spoločným spevom hymnickej piesne Daj Boh šťastia.

Po slávnosti sa účastníci nerozišli, čakali na nich prestreté stoly a na nich nielen zákusky, ale aj guláš, ktorý pripravili pod vedením šéfkuchára Lászlóa Kladeka Jozef a Mária Szekeresovci, Anton a Alžbeta Drevenkovci ml. a pani Matejková. Počas obedu a po ňom znela hudba, vystúpili speváci zo Štúrova.

(ef)