Zajtra odchádzam do Martina na Scénickú žatvu (SŽ), najvýznamnejší slovenský festival ochotníckych divadiel. Prečo začínam práve týmto? Pretože počas rokov sa už akosi stalo sloganom: Danka, hľadal Ťa Lacko.... A ak som náhodou na SŽ nebola, po príchode domov mi moji kolegovia z Vertiga oznamovali: No? Kto ťa hľadal? Hm... Lacko. Nie, nehľadajte za tým, prosím, nič „škandalózne“, hneď vám to vysvetlím.

Lacko, Ladislav Vagaday z Brezna. Metodik (v mestskom Dome kultúry), organizátor (napr. folklórny súbor Mostár), herec (Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Brezno, film, televízia), člen poradných zborov (napr. Ministerstvo kultúry SR, Národné osvetové centrum, Zväz divadelných ochotníkov na Slovensku), funkcionár (predovšetkým dlhoročný predseda Divadelného súboru Jána Chalupku mesta Brezno - DSJCH), nositeľ vyznamenaní (Cena Jozefa Kronera za celoživotné dielo v oblasti hereckej tvorby v amatérskom divadle - mimochodom, vlani ju dostala aj jeho manželka, vynikajúca herečka Alžbeta Vagadayová, Cena mesta Brezno) - ale pre mňa predovšetkým: divadelník. Nuž, a s jeho menom sa spája najmä už vyššie spomenutý Divadelný súbor Jána Chalupku mesta Brezno, jeden z najvýznamnejších slovenských ochotníckych súborov, ktorý v tomto roku oslávil 90. výročie nepretržitej činnosti - momentálne má 35 aktívnych členov! Vychoval generácie hercov a spolupracoval s mnohými profesionálnymi režisérmi.

Neviem, naozaj sa nepamätám, kedy sme sa zoznámili. Na Scénickej žatve? V bratislavskom sídle Národného osvetového centra? Rozhodne som však nebola prvá z Dolnej zeme, ktorá sa stala jeho divadelnou kamarátkou. Už dávno predo mnou tu boli divadelníci z Vojvodiny, predovšetkým z Báčskeho Petrovca, s ktorými breznianske divadlo udržiavalo a udržuje pravidelné kontakty, ale hosťovalo i u Slovákov v Rumunsku, v Chorvátsku a v Maďarsku. Viem, že Lacko našiel dobrých priateľov i tu - za všetkých spomeniem Anku Istvánovú z Békešskej Čaby a Tibora Mótyána zo Sarvaša. Neskôr som sa k nim pripojila i ja a naše Vertigo.

V posledných rokoch si nedal ujsť príležitosť, aby za mnou - za nami - neprišiel spolu so svojím divadelným kolegom, terajším podpredsedom DSJCH Milanom Kotočom do divadelného tábora, veď tieto organizujeme pravidelne pár kilometrov od Brezna. Posedeli, vypili kávu, vždy priniesli malý darček, porozprávali o tom, čo sa u nich v divadle deje, čo chystajú, ako by sme mohli spolupracovať... Lacko bol spoluzakladateľom divadelného festivalu Divadelná chalúpka (v tomto roku sa bude konať jeho 9. ročník), v rámci ktorého sme mali možnosť predstaviť sa s inscenáciami Lavička a Pohreb, a to nielen v Brezne, ale aj v Polomke a Čiernom Balogu. Pri našom poslednom stretnutí v novembri minulého roka, na podujatí Spolu na javisku v Sarvaši mi povedal: No, už je čas, aby ste zase prišli. Musíme to dať nejako dokopy... Už sme sa nestretli. Ja som im zase v rámci možností pomohla zorganizovať predstavenia v Maďarsku. S Milanom Kotočom boli prítomní na všetkých prehliadkach Spolu na javisku (a mimo neho) a Štúdio mladých pri DSJCH vystúpilo na vlaňajšej prehliadke s inscenáciou Večne mladé Kocúrkovo.

V júli 2011 mi Lacko poslal text divadelnej hry Katky Mišíkovej Zabudla som, ktorú mal už vtedy DSJCH na repertoári. Napísal: toto by bolo niečo pre tvoje divadlo. Skoro rok som rozmýšľala, potom, presne o rok, sa začali skúšky. Začiatkom septembra 2012 DSJCH hosťoval s krásnou inscenáciou Zabudla som v budapeštianskom Slovenskom inštitúte, asi poldruha mesiaca pred „vertigovskou“ premiérou. Na našu radosť na túto prišla delegácia breznianskeho divadla na čele s predstaviteľkou hlavnej postavy Betkou Vagadayovou. Na našu ešte väčšiu radosť sa im inscenácia veľmi páčila. A priala by som Vám vidieť úprimné objatie herečiek, ktoré hrali starú mamu - Betky a Violy Thirringovej... Tento obraz mám dodnes v pamäti a ľutujem, že nebol zvečnený....

Lacko ma posúval na divadelnej ceste. Veril mi, veril Vertigu. Povzbudzoval nás, inšpiroval všetkým tým, čo bolo za ním a jeho súborom, či už ide o nepretržitú činnosť divadla alebo výsledky a úspechy. Sledoval našu činnosť - vždy mal informácie nielen o premiérach a predstaveniach, ale aj o našich podujatiach. Vidiac predstavenia DSJCH - predovšetkým na Scénickej žatve - som sa opäť a opäť presviedčala, čo všetko dokážu ochotnícki herci...

Zajtra odchádzam do Martina na Scénickú žatvu. A stále budem čakať na tú často opakovanú vetu: Danka, hľadal Ťa Lacko...

D. Onodiová