Spolok ochranárov mesta v Békešskej Čabe a Klub ozbrojených síl a vojakov na dôchodku si v auguste pripomenuli obete prvej svetovej vojny.

Spomienkovú slávnosť usporiadali pri príležitosti 99. výročia založenia Cisárskeho a kráľovského pešieho pluku č. 101. a 90. výročia postavenia pomníku obetiam prvej svetovej vojny.

Akcia sa začala konferenciou vo veľkej sále Klubu ozbrojených síl. Prítomných pozdravil predseda Spolku ochranárov mesta József Jároli nasledujúcimi slovami: „Mnohí z vojakov, ktorí padli v boji, obetovali svoj život za svoju vlasť, ležia niekde ďaleko, v spoločnom hrobe s nepriateľmi, zmiernení so smrťou. Je našou povinnosťou zachovať pamiatku hrdinov! Vzdávame im úctu a odkazujeme, aby bol pokoj nad hrobmi.“

Nasledovala prednáška plukovníčky Kláry Síposovej Kecskemétiovej. Rodáčka nášho mesta, bývalá žiačka čabianskej slovenskej základnej školy vo spomínala na hrdinov I. svetovej vojny.

- Atentát v Sarajeve v lete r. 1914 zapálil celý svet. Aj synovia Dolnej zeme išli do vojny, netušiac, aký dlhý bude zápas a koľko obetí si vyžiada.

Po atentáte Monarchia vypovedala vojnu Srbsku. 60 percent brancov z Békešskej Čaby a Békešskej župy dostalo povolávací rozkaz. Vojaci odišli 2. augusta 1914 na srbský front, ale potom ich prevelili na sever. Krst ohňom prežili v Haliči.

Vojenské úspechy pluku umožnili obsadenie Rohatyna a úspešný postup smerom k Lupkowu. Nasledoval ústup a veľkonočná bitka v Karpatoch, v ktorej vybojovali slávu 101. pluku. Pri Laborci poručík Zoltán Laczhegyi na čele svojej roty obsadil Gusin a odrazil protiútok Rusov, ktorí boli vo veľkej prevahe. V lete r. 1916 v Tirolsku sa pluk zúčastnil vo zväzku 3. armády na útočnej vojnovej operácii. R. 1917 bolo treba zachrániť Sedmohradsko pred útokom rumunských a ruských vojsk. Pri priesmyku na Magurskom hrebeni skúsení békešskí vojaci odvracali každý útok nepriateľov. Nasledovali boje v Bukovine a obsadenie Černovice. V tragickom lete 1918 sa na bojoch pri Piave sa zúčastnili aj hrdinskí synovia Békešskej župy. Potom nasledoval ich posledný boj: udržiavanie pozícií pri Col de Rossa.

Po podpísaní mierovej zmluvy, po 52 prebojovaných mesiacoch 16. novembra r. 1918 sa vrátil pluk do Békešskej Čaby. Tu vojakov odzbrojili. Spomedzi členov pešieho pluku okolo päťtisíc vojakov umrelo hrdinskou smrťou, na bojiskách ostalo aj 963 čabianskych vojakov.

- Békešskí vojaci obstáli v hroznom masakri dôstojne, hrdinsky, obetovali svoj život za svoju vlasť - povedala plukovníčka a pripomenula aj to, že z 20 miliónov obyvateľov Uhorska sa vo vojne zúčastnilo 3,8 milióna vojakov, z nich padlo 600 tisíc, kým 800 tisíc sa domov vrátilo ranených alebo invalidných.

Na slávnosti účinkoval miešaný zbor Čabianska ružička. Vo svojom programe spevokol upozornil obecenstvo na fakt, že značná časť békešských vojakov bola slovenskej národnosti. Spevokol zaspieval slovenskú pieseň berínskych vojakov, ktorí vrátiac sa z I. svetovej vojny ospievali, ako prešli Karpatmi a peklom frontu pri Piave.

Po slávnostnom programe sa prítomní presunuli na námestie Slobody k pomníku padlých hrdinov 101. pešieho pluku. Čabiansky pomník bol prvý v krajine, ktorý postavili na základe zákona z roku 1917 o postavení pomníkov padlým hrdinom v každej obci.

Riaditeľ Gymnázia Gyulu Andrássyho (budovu postavili na mieste kasární Sándora Nagya, v ktorých mal svoju základňu 101. peší pluk) István Komáromi hovoril pri pomníku o cisárskom a kráľovskom pešom pluku č.101 založenom r. 1883 a neskôr hrdinsky bojujúcom v I. svetovej vojne. Člen vedenia Spolku ochranárov Békešskej Čaby potom vyrozprával, že pomník dal postaviť práporčík 101. pluku v zálohe Michal Belanka. Obelisk z umelého kameňa odhalili 2. augusta r. 1923. Na Čabe po II. svetovej vojne obelisk zbúrali a zakopali. Pod vplyvom udalostí v r. 1956 mládež pod vedením Pála Feketeho vykopala na tri časti polámaný obelisk. Obnovený a znovu odhalený pomník sa v r. 1970 dostal aj druhý raz do nebezpečenstva. V znamení Leninovej storočnice totiž aj na Čabe bolo treba postaviť sochu, ktorú navrhli práve na miesto obelisku. Napokon sa dostala Leninova socha na druhú časť námestia. 56 rokov po II. svetovej vojne, r. 2001 vláda znovu vyhlásila poslednú májovú nedeľu za pamätný deň maďarských hrdinov. V Békešskej Čabe odvtedy opäť usporadúvajú obetiam vojny dôstojné spomienkové slávnosti.

Na záver podujatia účastníci položili vence úcty k pomníku padlých vojakov békešsko-čongrádskej župy. Pri hudbe dychovky Štefana Luštika sa mnohí rozpamätali na vojenské príbehy svojich starých a prastarých otcov…

Ildika Očovská

Pri Pijave, tam je peknô
Zbierala: Ildika Očovská júl. 2013

Informátorka: Mária Józsová rod. Károlyiová (1933), ktorá túto pieseň počula od svojho otca Martina Károlyiho, ktorý sa narodil r. 1897 v Poľnom Berinčoku a ako člen 101. pešieho pluku pochodil bojiská I. svetovej vojny.

Na Karpátom, ver je tam zle, čo by milá vedela!
Košeľa mi skrvavená, čo mi milá dávala.
/: Dvaja mi ju vyzliekajú, rany moje povezujú.
Ver že by si zaplakala, moja milá, nadomňou.:/