Dvadsaťtriročný Petr Zuklín pochádza z Prahy a pred šiestimi rokmi našiel nové hobby. Bol na návšteve u svojho kamaráta na chalupe v Sudetách a začali spolu hľadať staré kovy.

Keď kopali do zeme, našli starý nôž, bodák. „Začal som hľadať na internete, či majú predmety nejakú hodnotu a natrafil som na stránku, kde sa zhromažďujú ľudia, ktorí sa pochvália s tým, čo všetko našli,“ začína náš rozhovor mladý muž. Vtedy sa v ňom zrodila myšlienka kúpiť si detektor a jeho pomocou hľadať staré cennosti. Avšak detektor v obchode je drahý a vzhľadom na to, že Petr sa zaoberá elektronikou, rozhodol sa zhotoviť si prístroj sám. „Cievka, čiže korpus je z obchodu, ale zvyšok je vlastná výroba,“ pochváli sa a po chvíli sa dozviem, že nemá iba jeden detektor, ale viacero druhov na rôzne formy použitia.

Napríklad má zvlášť jeden do vody, pri použití ktorého sme sa aj my stretli. Spozorovala som ho pri Balatone a bolo mi čudné, že mladý muž namiesto toho, aby sa kúpal, namáča do vody čudný prístroj a potom so sitkom vyberie zo dna niečo lesklé.

„Takto si vlastne financujeme dovolenku. Pochodili sme napríklad talianske pobrežie, boli sme aj pri Jadrane a za týždeň sme našli asi 150 eur. Chodievame na turisticky vyhľadávanejšie miesta,“ povedal P. Zuklín. Prezradil mi, že mali aj taký deň na talianskej pláži, keď našli sto eur. Počas nášho rozhovoru sa končil jeho pobyt v Maďarsku a ako mi povedal, bol u nás prvýkrát, ale sa mu zapáčilo množstvo turistov a samozrejme aj „korisť“, preto sa rozhodol vrátiť sa k nám aj v budúcnosti. Počas svojho dvojdňového pobytu pri Balatone našiel zlatý prsteň a niekoľko strieborných retiazok.

„Zlato je dobré, je výhodné si ho nechať, ale keď je šperk poškodený, napríklad retiazka je zlomená, tak ju zanesiem k zlatníkovi na predaj, alebo si ju dám roztaviť,“ prezradil.

Keďže chodia medzi turistami, zaujímalo ma, či im neublížili za to, že hľadajú cenné kovy, ale Petr s úsmevom povedal, že zbierajú vlastne odpad, a keď niekto za nimi príde (aj to sa stalo) a povie, čo hľadá, vysvetlí, o aký šperk ide, tak mu ho vrátia. „No väčšinou sa ľudia o nás nezaujímajú,“ prisvedčil.

Detektor funguje na princípe vzniku vírivých prúdov v blízkom kovovom objekte, pričom vydáva ostrý zvuk. V Čechách a na Slovensku sa dá nájsť veľa zaujímavých „pokladov“ z rímskej doby, avšak na Slovensku už dva roky platí zákon, podľa ktorého si hľadači môžu nechať mince od roku 1950, ostatné musia odovzdať múzeám, ktoré sa rozhodnú, či ich potrebujú alebo nie a nálezcovi dajú aspoň desať percent ceny ako nálezné. V týchto prípadoch múzeá a mincovne vystavia nálezy a pripíšu k nim meno nálezcu. Podobne je to aj v Čechách, kde v jednom múzeu je pri vystavenej minci meno kamaráta P. Zuklína. Porozprával mi tiež, že nachádzajú veľa predmetov z druhej svetovej vojny, ktoré stratili Nemci na úteku pred ruskými vojskami. Zaujímavá je aj príhoda jeho kamaráta, ktorý našiel plno cenností na jednej kope a vysvitlo, že ich tam ukrýval nejaký zlodej. V Čechách je táto forma trávenia voľného času medzi mladými dosť rozšírená. Z desať miliónov obyvateľov je asi desaťtisíc hľadačov zlata. Je to vhodné aj na to, aby mladí prejavili záujem o históriu.

Inak najstarší nález P. Zuklína je norimberský dukát z roku 1612, aspoň bol, počas nášho rozhovoru pri Balatone. Možno odvtedy už našiel ďalšie čudné a zaujímavé, hlavne cenné veci so svojím doma vyrobeným detektorom.

Eva Patayová Fábiánová