Keď si tí postarší našinci prečítajú tento titulok, väčšine asi príde na um populárny seriál Vivat Beňovský! (1975). Bol to program, v ktorom alter ego vrbovského rodáka gr. Mórica Beňovského hral významný slovenský herec Jozef Adamovič. Dej filmu mieri na perlu Indického oceánu, na ostrov Madagaskar, kde si miestni kmeňoví náčelníci Mórica zvolili za ampansacabeho (kráľa) Madagaskaru (1776).

A preto je pre nás tento ostrov významný nielen tým, že je 4. najväčší ostrov a jedno z najpodivuhodnejších miest našej planéty, ale je aj našou srdcovou záležitosťou. Práve z tohto dôvodu sa Slovenská samospráva I. obvodu Budapešti toho času dostala do blízkeho kontaktu s mestom Vrbové. Chodievali sme tam, a boli sme u nich aj 5. októbra 2012 pri odhalení sochy M. Beňovskému, na ktorom sa zúčastnil aj honorárny konzul Madagaskaru v Maďarsku Randrianasolo Lalarison Richard so svojou rodinkou. Zoznámili sa aj so mnou, rád som im poslúžil ako tlmočník medzi nimi a našimi vrbovskými priateľmi. Ich dcérka fotografovala a po návrate do Budapešti mi internetom tie fotky aj poslala.

Od tej doby sa všeličo postávalo, aj času uletelo, až raz len, začiatkom júna t. r. sme dostali prekrásnu pozvánku na 28. júna od honorárneho konzula na podvečerné záhradné prijatie pri príležitosti 54. výročia nezávislosti Madagaskaru. Oblek všedný (bez viazanky). Bolo to pre nás príjemné prekvapenie.

Z Madagaskaru sa v roku 1960 stala nezávislá Malgašská republika, čo je významná a radostná udalosť. To sa pravidelne každý rok oslavuje. Zároveň však ani ich, tam ďaleko, neobišla tá všade prítomná globalizácia, o to viac, že ide o ostrov prírodného bohatstva. Čiže oprávnene môžem predpokladať, že tej nezávislosti majú asi toľko ako Maďarsko, alebo Slovenská republika. Nadnárodné korporácie si počínajú v týchto, aj iných hospodársky a finančne slabších krajinách podľa svojej chuti, čo samostatnosť a národný charakter týchto krajín v značnej miere oslabuje. Poznáme to aj z vlastných skúseností.

Na podujatie prišlo veľa ľudí, bolo nás plná záhrada. Pán konzul, jeho manželka a dcérka nás všetkých zdvorilo privítali, chodili medzi nami, priateľsky nás oslovovali, so záujmom sa zhovárali s nami. Predstavili nám zvláštnosti madagaskarskej kuchyne, jedlá svojráznej chuti, ponúkali nás. Okolo všade zelené stromy, kvety, zeleň a dobrý vzduch. Dokonca sme tam videli aj zvláštny strom beobab, čo je u Malgašov posvätný strom, ako u Slovanov lipa. Pravda, ten strom bol iba namaľovaný, lebo baobaby rastú iba na Madagaskare. Aj takto nám ho dobre padlo vidieť. Radosť, úsmev na tvári a priateľský rozhovor charakterizovali toto milé stretnutie. Aj originálnu malgašskú hudbu a spev sme si mohli vypočuť. Aj keď nám tu bolo ako v nebi, prišiel čas na lúčenie. Poďakovali sme sa milej rodinke pána konzula za priateľské prijatie a zaželali sme im a bratskej Malgašskej republike, aby si svoju nezávislosť a rázovitú malgašskú reč a bohatú kultúru zachovali aj pre budúce pokolenia.

Vivat Madagaskar! Vivat nezávislá Malgašská republika!

Gregor Papuček