Vo veku nedožitých 89 rokov nás 6. júla navždy opustila dlhoročná učiteľka budapeštianskej slovenskej školy Eva Ritókhová.

Eva Ritókhová, rodená Báneszová, sa narodila 19. júla 1927 v Silici. Otec, ktorý bol lesným inžinierom, zomrel v roku 1932, ju a brata vychovávala mama za veľmi ťažkých podmienok. Maturovala v roku 1946 v Rožňave, postupne získala diplom slovenskej, neskôr maďarskej učiteľky. Vyučovala v Miškovci, v Paškovej, v Sajópálfalve a v roku 1950 sa stala členkou pedagogického zboru budapeštianskej slovenskej školy a gymnázia. Vydala sa za Istvána Ritókha, v roku 1956 sa im narodila dcéra Eva, ktorá pokračovala v jej šľapajach na pedagogickej dráhe. Popri vyučovaní dlhé desaťročia sa venovala svojim žiakom aj v čitateľskom hnutí, na čele divadelného krúžku a krúžku recitátorov, pracovala aj ako vedúca knižnice, resp. viedla pracovný tím triednych učiteľov. Mnohí jej bývalí žiaci si na ňu spomínajú s láskou ako na veľmi dôslednú učiteľku. Vďaka nej si vynikajúco osvojili pravidlá maďarského pravopisu a dodnes si pamätajú básne, resp. slohy z povinnej maďarskej literatúry. Po odchode do dôchodku istý čas pracovala v žiackom domove budapeštianskej slovenskej školy, viac ako tridsať rokov bola pedagogičkou na slovenskom národnostnom poli. Jej prácu ocenili ministerskou pochvalou a vysokým štátnym vyznamenaním za celoživotné dielo. Posledná rozlúčka s Evou Ritókhovou bola 12. augusta o 14.15 hodine v Budapešti, na cintoríne Új köztemető.

Česť jej pamiatke!