(K 150. výročiu narodenia Jána Cablka)

Pred 150 rokmi v početnej rodine notára a prenasledovaného bojovníka za národné práva Slovákov Štefana Cablka sa v Orosláni 9. februára 1867 narodil významný slovenský národohospodár, divadelný ochotník a podporovateľ študentov a sirôt Ján Cablk. Už počas oroslánskeho pobytu do roku 1885 navštevoval lýceum v Bratislave, skadiaľ ho zo siedmeho ročníka spoločne s ďalšími pätnástimi druhmi vylúčili zo štúdia. Obvinili ich, že sa tajne schádzali, spievali slovenské pesničky, v škole sa rozprávali po slovensky, čím vraj ohrozovali uhorské vlastenectvo. V skutočnosti najväčším ich prehreškom bolo to, že zorganizovali schôdzku a slávnosť na počesť menín obetavej podporovateľky slovenských študentov Boženy Kutlíkovej – Hodžovej, manželky advokáta, priateľa a podporovateľa slovenských študentov Vendelína Kutlíka. Ján Cablk po troch rokoch odišiel do Klužu, kde sa zamestnal ako úradník a kde súkromne ukončil zvyšok gymnázia. Potom právo a komerčné vedy študoval v Budapešti a v Kluži. Po skončení štúdií začal pracovať ako bankový úradník v Myjave, Martine a ako hlavný účtovník sporiteľne v Krupine. V čase pôsobenia v Martine v septembri roku 1901 nastúpil dvojmesačné väzenie v Banskej Bystrici, za vítanie martinského národovca Ambra Pietra z vacovského väzenia. V tomto meste účinkoval ako divadelný ochotník a v rokoch 1897-1900 vytvoril až 16 postáv v divadelných hrách a dokonca bol aj autorom komédie 2x2=4, ktorú uviedli aj na doskách SND a vo Východoslovenskom divadle v Košiciach.

Pomocník chudobných

Keď v rokoch 1906-1914 pôsobil ako riaditeľ Ľudovej banky vo Vrbovom, vtedy popri svojej profesijnej práci značnú časť prostriedkov a času venoval starostlivosti o deti v sirotincoch a ďalšie chudobné deti zase posielal na štúdia. Zo začiatku podporoval Slovákov študujúcich na rôznych školách v Uhorsku, ale keď videl, že viacerí z nich sa po skončení štúdia maďarizujú a „popánštia“ a pre slovenský národ sú takto málo platní, spojil sa s J. Pavlom Blahom a spolu s nim vyberali na školách snaživých žiakov pochádzajúcich z mnohopočetných rodín a tých vysielal študovať do Čiech a na Moravu s jeho podporou.

Ján Cablk žil v bezdetnom manželstve a tak mnohých chudobných žiakov podporoval až po maturitu na obchodných akadémiách a priemyselných školách takmer úplne zo svojich prostriedkov. Popri tom z titulu svojej bankovej funkcie významnú časť finančných prostriedkov mohol použiť aj na tento účel. Píše o tom v knihe Medzi vrchmi a na rovine Ivan Thurzo, ktorý jeden čas v bankách pracoval pod vedením Jána Cablka. „V časoch národného útlaku naše slovenské peňažné ústavy boli nielen baštou slovenského národného povedomia, horlivej činnosti zamestnancov, ale súčasne aj zdrojom finančných prostriedkov na národné ciele. Všeobecne sa vie o činnosti Jána Cablka, peňažníka vo Vrbovom, ktorý rozličnými grajciarovými a šestákovými položkami, nenápadne započítanými obchodným stránkam, napomáhal „školovanie“ slovenských mladíkov na českých stredných a odborných školách. Po Cablkovej smrti, keď vynášali jeho truhlu, špalier okolo nej tvorili práve tí, ktorými Cablk takto pomohol vyštudovať“. Ním podporovaní študenti dôverne poznali jeho nezištnú pomoc a jeho názory na zbytočné vynakladanie finančných prostriedkov na v živote nepotrebné veci, o čom písali v novinách. Medzi ne zaraďoval aj písanie novoročných pozdravov, stavanie drahých pomníkov a hromadenie vencov na rakvy zomrelých. Všetky takto použité finančné prostriedky by bol najradšej videl použité na zaopatrenie sirôt a vzdelávanie chudobných žiakov. O tom napríklad napísal v Stráži na Sione 4/1944 Ján Ďuriš: „Tak aj my Cablkovi odchovanci a ctitelia jeho zásad sme sa rozhodli, že pri jeho hrobe dňa 17. októbra 1943 miesto vencov na jeho rakvu, k pietnemu ucteniu jeho pamiatky, pošleme protihodnotu týchto nákladov do modranského sirotinca, na podporu ním milovaných chudobných sirôt. Sedem fyzických osôb a päť právnických osôb sa takto poskladali na čiastku 15 850 korún“.

Zakladateľ družstevných peňažných ústavov

Popri dobročinnosti Ján Cablk v predvojnovom období a počas vojny vo Vrbovom obhajoval národné záujmy Slovákov, rozširoval slovenské časopisy a aj takto prebúdzal slovenský ľud k hláseniu sa k svojim právam. To bol dôvod zo strany uhorských úradov, že ho prenasledovali, dva razy uväznili v Bratislave a Szombathelyi a nakoniec odsúdili a internovali v roku 1914 v Körmende. Po prevrate v roku 1918 sa stal zastupujúcim prednostom zásobovacieho úradu Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska a roku 1919 riaditeľom Ľudovej banky v Novom Meste nad Váhom. Po jej spojení s Hospodárskou bankou vykonával v Bratislave funkciu jej generálneho riaditeľa. Ako jeden z najznámejších slovenských finančníkov a národohospodárov od roku 1924 až do konca aktívneho života stál na čele Zväzu roľníckych vzájomných pokladníc. Ján Cablk je považovaný za zakladateľa družstevných peňažných ústavov na Slovensku. Aj v tomto medzivojnovom období svoje pôsobenie v bankových inštitúciách vždy spájal s napomáhaním národných a kultúrnych snáh Slovákov. Činnosť slovenských peňažných ústavov a ich zásluhy v neprajných časoch charakterizoval Ján Cablk takto: „Kultúrne potreby Slovákov vychádzali neraz zo slovenských peňažných ústavov. Tieto zriaďovali divadlá a podporovali národopisné výskumy v prírode. V nich sa predplácali a sprostredkúvali dodávky slovenských časopisov, ak tak odmietla urobiť uhorská vláda. Nejedna verejná knižnica sa zriadila alebo aspoň začala pomocou slovenského peňažného ústavu. V banke sa usporiadali politické, národné aj spoločenské, ba i rodinné porady ...“

Ján Cablk svoje bohaté skúsenosti z národohospodárskej oblasti publikoval v rôznych novinách, časopisoch a zborníkoch. Na rozdiel od väčšej časti svojej rodiny, ktorá zo vtedajšieho žalára národov emigrovala do USA, svoje národnobuditeľské úsilie dokončil v krajine svojich predkov. Otec slovenských sirôt umrel 15. októbra 1943 v Bratislave.

Ján Jančovic

Foto: autor, internet