Posledná rozlúčka bude 19. apríla v Číve

Po dlhej a ťažkej chorobe nás navždy opustil bývalý dlhoročný redaktor Ľudových novín Atila Majnek.

Narodil sa 6. augusta 1940 v Číve. Matka zomrela, keď mal dva roky, vychovávala ho otcova sestra. Od roku 1950 sa stal žiakom budapeštianskej slovenskej školy, kde roku 1958 získal diplom slovenského učiteľa. Ako učiteľ slovenčiny pôsobil v rokoch 1958-61 v okolí Níreďházy, v tamojších tzv. bokroch. Potom nasledovalo štúdium na univerzite ELTE, odbor čeština – ruština absolvoval roku 1966. Od roku 1967 pracoval v Demokratickom zväze Slovákov v Maďarsku, istý čas bol jeho podpredsedom. V rokoch 1978-83 pôsobil v Maďarskom kultúrnom a informačnom stredisku v Prahe. Po návrate do Budapešti až do odchodu do dôchodku r. 2002 bol redaktorom hospodárskej rubriky Ľudových novín.
Posledná rozlúčka s Atilom Majnekom bude v stredu 19. apríla o 13. hodine na čívskom cintoríne.
Česť jeho pamiatke!

Uplynulo 15 rokov odvtedy, ako sme sa po dve desaťročia deň čo deň stretávali v redakcii, a ja Ťa aj teraz vidím, ako sa skláňaš nad rukopisom za stolom pri okne. Nech si bol akokoľvek pohrúžený do práce, keď som sa objavila vo dverách s dajakou otázkou, s úsmevom si mi odpovedal. Vyrušovala som Ťa často – veď si mal našu národnostnú problematiku v malíčku. Poznali Ťa, ale najmä Ty si poznal našich aktivistov aj v tej najodľahlejšej slovenskej dedinke v Maďarsku, takže sotva sa stávalo, že by si mi nevedel poradiť.
Bolí ma, že o Tebe musím písať v minulom čase, veď si patril k najčestnejším, najusilovnejším ľuďom, ktorých poznám, ktorých som poznala. Napriek zdravotným ťažkostiam, ktoré Ti občas strpčovali život, si bol vždy veselým členom redakčnej partie. Vždy sme sa výborne cítili v Tvojej spoločnosti. Chýbal si nám, keď Ti choroba nedovolila prísť na stretnutie bývalých kolegov či na Deň novinárov. Chýbal nám Tvoj názor na dianie v našich radoch, našej spoločnosti, ale aj rady z oblasti gastronómie, trefné poznámky a svojský humor.
Bolí ma Tvoj odchod. Naša komunita v Tebe stráca človeka, ktorý pre ňu nielen pracoval, ale aj žil. Človeka, na ktorého mnohí z jej členov budú určite v dobrom myslieť, ktorý bude žiť v našich spomienkach.

Vlasta Zsákaiová