V knižnici Slovenského inštitútu sa 10. novembra uskutočnila prezentácia knižnej publikácie Miroslava Kmeťa s názvom Historiografia dolnozemských Slovákov v 19. storočí. Prezentácie moderovanej riaditeľkou Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (VÚSM) Annou Kováčovou sa okrem autora zúčastnil aj Dr. Iván Halász z Ústavu štátu a práva Maďarskej akadémie vied, ktorý predstavil publikáciu záujemcom.

Ide o vedeckú monografiu, ktorej štýl je viac vedecký ako popularizačný, postupuje od všeobecného k špecifickému a je dostatočne členitá, nie je však zrozumiteľná iba pre historikov. Dielo sa postupne venuje témam ako slovenské dolnozemské enklávy, problematika ich historiografie, regionálno-historické monografie a iné žánre (kronikárska tvorba, publicistika), cirkevno-historická problematika, či regionálny, národný a vlastenecký rozmer prác dolnozemských autorov. Ako to Iván Halász prezradil, z osobných príčin ho najviac zaujalo predstavenie pätnástich autorov z 19. storočia, od ktorých autor monografie čerpal mnoho vzácnych informácií. Ide napr. o osobnosti, akými boli Ľudovít Haan, Michal Žilinský, alebo Karol Jesenský. Prítomní sa zhodli v tom, že by sa oplatilo zvlášť o nich napísať monografiu, čím by dejiny dolnozemských Slovákov dostali novú dimenziu - bádatelia by nemali k dispozícii iba informácie o udalostiach, ale aj o živote a zmýšľaní dobových dejateľov, o vplyvoch, ktoré usmernili ich pohľad na svet, na slovenskú národnosť i na svoju vlastnú identitu.

Iván Halász taktiež vyzdvihol cirkevno-historickú problematiku dolnozemských Slovákov, veď cirkev bola vždy neoddeliteľnou súčasťou nielen ich dejín, ale aj histórie celého slovenského národa. Keďže dolnozemskí Slováci boli takmer všetci evanjelici, autor sa, pochopiteľne, zameral na túto cirkev. V súvislosti s tým odznelo, že by sa oplatilo v rámci ďalšieho bádania porovnať dejiny dolnozemskej evanjelickej cirkvi napríklad s pilíšskou katolíckou - samozrejme, v kontexte ich vplyvu na život a zmýšľanie miestnych slovenských menšín.

Prítomní odborníci sa zhodli v tom, že táto pionierska práca je mimoriadne cennou a potrebnou publikáciou, vďaka ktorej dolnozemskí Slováci majú konečne k dispozícii úsek z histórie svojich predkov. Záujem o knihu dokazuje aj fakt, že prvé vydanie sa už vypredalo a na prezentácii bolo možné zakúpiť si už nové, druhé vydanie z nadlackého Vydavateľstva Ivana Kraska. Vyše 300-stranová publikácia sa zároveň môže stať inšpiráciou k ďalším dielam - okrem už spomínanej monografie dolnozemských osobností 19. storočia a porovnania evanjelického, resp. katolíckeho života dolnozemských a pilíšskych Slovákov Anna Kováčová taktiež navrhla v budúcnosti vydať historiografiu dolnozemských Slovákov napísanú viac popularizačným štýlom a v trochu kratšej forme.

Zlatko Papuček