Po minuloročnej úspešnej a vynikajúcej lyžovačke sa naša rodina rozhodla, že opäť navštívi Slovensko. Prijali sme neodolateľnú ponuku, týždňový pobyt v Demänovskej doline, za veľmi výhodné ceny.

Po krátkej príprave sme sa vybrali na cestu šiesti. Z Budapešti sme vyrazili v nedeľu, hneď po raňajkách. Po približne hodinovej jazde sme prešli hranice Slovenska, kde nás čakala poriadne zasnežená panoráma. S pohodlnou jazdou a s krátkymi prestávkami sme okolo obeda dorazili do Liptovského Mikuláša, kde nás už čakal mamin príbuzný. Pán Bohuš po milom privítaní nás odprevadil do Demänovskej doliny. Cesta bola plná áut s lyžiarskymi boxami na streche, veď išlo o víkend. Napriek tomu bola premávka plynulá a trasa pre rodinu s deťmi prijateľná. Vybral nám chatu Koliesko, o ktorej sme sa vopred informovali na jej domovskej stránke a na samotný pobyt sme boli veľmi zvedavý. Dostali sme vkusne zariadenú izbu s obrovským balkónom a výhľadom na zasnežený Chopok. Príchod na chatu sa nám podaril celkom slušne, majitelia nás prijali s veľkým úsmevom, po ubytovaní sme, samozrejme, boli vítaní tradičnou demänovkou. Chata Koliesko je najvyššie položená chata v Demänovskej Doline, 1235 metrov n. m., ktorá bola otvorená v roku 1948. Momentálne ponúka 9 dvojlôžkových izieb z toho 3 izby s možnosťou detského prístelku, jeden apartmán, reštauráciu pre 55 a kongresovú miestnosť pre 20 osôb. Kapacita ubytovania v našom termíne bola úplne vypredaná, napriek tomu personál zabezpečoval chod podniku bezproblémovo. V cene ubytovania boli zahrnuté aj bufetové raňajky s možnosťou sladkej, mäsitej, vajíčkovej, jogurtovej, alebo vegetariánskej stravy. Na jedle sa tu nešetrí. Večera po lyžovačke začínala od 18 hod. a pozostávala z polievky, hlavného jedla a nakoniec dezertu. Obsluha bola veľmi rýchla, strava chutná a bohatá.

Čo sa týka lyžovania, dostupnosť svahov je bezproblémová pomocou vlastných áut, ktorými sa dostanete z každého hotela kamkoľvek na svahy. Môžete vyraziť na lyžovačku aj neskôr, ale potom parkovisko len ťažko nájdete. Je tu množstvo poľských, ukrajinských, slovenských a miestami maďarských lyžiarov. Z chaty na hlavné parkovisko pri lanovke v ski centre v Jasnej sme sa dostali za 10 min. Čakacia doba v rade na vleky nepresiahla 3 minúty.

Po prekrásnej ceste a príchode sme na druhý deň konečne vyrazili na svah, kde nás čakala vynikajúca atmosféra, množstvo lyžiarov a trénerka môjho synčeka. V rámci lyžiarskeho výcviku na modrej zjazdovke som mu prekladala inštrukcie pani Aleny, z čoho som bola taktiež vyčerpaná, ako on po prvej ozajstnej lyžovačke. V čase prestávky sme s ostatnými členmi rodiny vyskúšali vlek, čo v mojom prípade nebol veľmi dobrý nápad. Škaredý pád znamenal dvojdňové ležanie v chate a vo zvyšnom čase sedenie v bufete. Keďže sme prišli preto, aby sa syn naučil lyžovať, nevzdali sme sa toho, zapísali sme ho do lyžiarskej školy Maxiland. Tu sa najprv poriadne oboznámil s výstrojom a cvičil na rovine, potom sa spustil do kopčeka, vyviezol sa na pohodlnom bežiacom páse a dole zišiel už úplne sám. Naučil sa brzdenie pluhom a kontrolovať rýchlosť, popri tom zvládol prejsť aj cez rôzne bránky. Koncom týždňa sa z neho stal „lyžiarsky šampión“ a na celý život sa zaľúbil do lyžovania. Náš cieľ sa splnil. Na budúci rok sa podľa našich plánov opäť vrátime a ja sa zapíšem na sebaobranný kurz, kde sa naučím spadnúť...

Andrea Szabová Mataiszová