Rok 2025 sa nezmazateľne zapísal do novodobej histórie Čabianskej organizácie Slovákov (ČOS) ako obdobie, ktoré bolo definované nielen mimoriadne intenzívnou prácou a strategickým plánovaním, ale predovšetkým rozsiahlou investičnou činnosťou a novým prístupom k budovaniu komunity. Bol to rok, v ktorom sa snúbila úcta k tradíciám s odvahou vykročiť na nové, doposiaľ neprebádané cesty, pričom hlavným cieľom všetkých týchto snáh bolo zabezpečiť dlhodobú a udržateľnú budúcnosť pre slovenskú kultúru v tomto významnom regióne Dolnej zeme.

Organizácia, ktorá už desaťročia zastrešuje kultúrny, spoločenský a duchovný život slovenskej komunity v Békešskej Čabe, fungovala v tomto dynamickom roku pod vedením osemčlenného predsedníctva. Na transparentnosť a správnosť procesov dohliadala trojčlenná kontrolná komisia, pričom sa vedenie mohlo kedykoľvek oprieť o stabilnú a lojálnu členskú základňu. Práve táto ľudská základňa sa ukázala byť kľúčová v roku, ktorý bol rozhodujúci nielen z hľadiska udržania tradičných aktivít, ktoré tvoria kostru kultúrneho kalendára, ale najmä z pohľadu zabezpečenia a modernizácie fyzického zázemia inštitúcie – Domu slovenskej kultúry, ktorý je vo výlučnom vlastníctve organizácie a predstavuje symbol slovenskej prítomnosti v meste. Predseda ČOS Bence Püski-Liker v rozsiahlom bilančnom rozhovore charakterizoval tento rok ako obdobie „veľkého predstavenia a nových smerov“, čím naznačil, že organizácia nezostáva stáť na mieste, ale aktívne reaguje na výzvy modernej doby. Predsedníctvo zabezpečovalo plynulý chod inštitúcie prostredníctvom pravidelných, strategicky zameraných zasadnutí, ktoré boli nevyhnutné pre koordináciu takého množstva aktivít. Práve na týchto stretnutiach sa rodili zásadné rozhodnutia o smerovaní organizácie, čerpaní externých zdrojov a prioritách, ktoré boli nevyhnutné pre realizáciu bohatého kultúrneho programu a zároveň pre náročnú údržbu budovy. Avšak, akokoľvek dôležitá bola práca vedenia, skutočným srdcom organizácie bola neoceniteľná dobrovoľnícka činnosť. Je obdivuhodné, že veľké množstvo osôb sa aktívne a nezištne zapájalo do organizácie podujatí a každodenného chodu domu formou dobrovoľníckej práce. Tento silný komunitný duch je dôkazom, že Dom slovenskej kultúry nie je len inštitúciou, ale živým organizmom. Finančná stabilita, ktorá bola základným pilierom pre všetky realizované aktivity a investičné zámery, bola zabezpečená premyslenou kombináciou úspešných grantových žiadostí a vlastných príjmov. Vedenie organizácie preukázalo vysokú mieru profesionality v projektovom manažmente, keď úspešne predložilo a spravovalo viacero kľúčových žiadostí pokrývajúcich prevádzkové náklady, mzdy zamestnancov, dane, ale aj nevyhnutné výdavky na kancelárske potreby či cestovné náhrady spojené s reprezentáciou. Významná časť prostriedkov smerovala aj do modernizácie komunikácie, konkrétne na obnovu webovej stránky a výrobu nových informačných tabúľ, čo podčiarkuje snahu organizácie otvoriť sa svetu. Okrem bežnej prevádzky organizácia investovala značné úsilie a prostriedky do odborných programov, marketingu a nákupu dlhodobého hmotného majetku. Najvýznamnejším a najviditeľnejším výsledkom práce v roku 2025 bola rekonštrukcia Domu slovenskej kultúry. Táto investícia nebola len kozmetickou úpravou, ale nevyhnutnosťou pre zachovanie funkčnosti tohto centra pre ďalšie generácie. Predseda B. Püski-Liker v rozhovore s hrdosťou potvrdil: „Nevynechali sme ani obnovu Domu slovenskej kultúry. Získali sme jedinečnú podporu od vlády Maďarska, ktorú sme oznámili priamo so štátnym tajomníkom Miklósom Soltészom a hlavným županom Árpádom Takácsom.“ Vďaka tejto podpore sa podarilo preinvestovať značný objem prostriedkov do obnovy budovy a jej vybavenia. Realizovali sa kľúčové úpravy, ktoré zásadne menia kvalitu užívania priestorov. Kompletná výmena okien na poschodí aj na prízemí budovy prinesie nielen estetické zlepšenie, ale predovšetkým výrazne zlepší energetickú bilanciu objektu a tepelný komfort návštevníkov. V interiéri na prízemí bola vymenená opotrebovaná podlahová krytina a kompletne zrekonštruované dve sociálne zariadenia, čím sa zvýšil hygienický a kultúrny štandard pre všetkých návštevníkov.

Modernizácia sa dotkla aj prvého kontaktu s návštevníkom – časť prostriedkov bola investovaná do nového recepčného pultu. Predseda organizácie v tejto súvislosti prezradil aj novinku, ktorá prepojí históriu s modernými technológiami. Do vstupného priestoru, do podbránia, bude umiestnená interaktívna časová os. Tento prvok predstaví históriu Békešskej Čaby prostredníctvom rôznych malých scénok, čím sa samotný vstup do budovy stane edukatívnym zážitkom. Popri stavebných prácach organizácia nezabúdala ani na rozvoj vzťahov s mestom a inými inštitúciami. Významným strategickým krokom bolo nadviazanie užšej spolupráce s Békeščabianskym turistickým spolkom. ČOS sa odvážne zapojila do najväčšieho podujatia v meste – Klobásového festivalu – kde spustila pilotný program s názvom „Klobásové potulky“. Predseda Püski-Liker ho zhodnotil: „Vidíme, že na tom bude treba ešte pracovať, ale je to spoločná práca, ktorú sme teraz začali.“ Tento postoj svedčí o odhodlaní organizácie nielen udržiavať tradície, ale ich aj aktívne ponúkať a predávať v rámci cestovného ruchu. Pri bilancovaní roka 2025 však vedenie nezostalo len pri dosiahnutých úspechoch. S pohľadom upretým do budúcnosti pripravilo plán ďalšej modernizácie na rok 2026, ktorý je podložený konkrétnymi a detailne vypracovanými žiadosťami o grantovú podporu. Prioritou pre nasledujúce obdobie sa stáva exteriér – konkrétne rozšírenie a zveľadenie dvorovej infraštruktúry Domu slovenskej kultúry. Organizácia na tento účel žiada ďalšiu podporu od Správy fondov Gábora Bethlena. Pôjde o technicky náročný projekt, ktorý zahŕňa búranie starej pece, po ktorom bude nasledovať citlivá renovácia a rozšírenie drevenej konštrukcie. Ďalším strategickým zámerom, ktorý posunie možnosti využitia domu na novú úroveň, je vytvorenie „Otvoreného spoločenského priestoru.“ Na tento zámer organizácia žiada podporu od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ). Všetky tieto stavebné a organizačné úsilia smerujú k jednému veľkému míľniku. V roku 2026 si totiž Dom slovenskej kultúry pripomenie 30. výročie svojej existencie. Organizácia na túto udalosť reaguje žiadosťami o mimoriadne dotácie od ÚSŽZ a Ministerstva kultúry SR, aby zabezpečila dôstojný priebeh osláv tohto jubilea. Oslavy vyvrcholia slávnostným podujatím, ktoré je naplánované na 7. februára o 10:00 hodine v prestížnych priestoroch kultúrneho strediska Csabagyöngye. Predseda B. Püski-Liker v rozhovore poodhalil detaily programu: „Pripravujeme sa na podujatie, kde vystúpia žiaci slovenskej školy a spevácky zbor svätého Antona Paduánskeho. Hviezdnym hosťom bude Peter Šrámek,“ uviedol s nadšením. Účasť Petra Šrámka sľubuje vysoký umelecký zážitok a účasť širšej verejnosti. Podujatie svojou prítomnosťou poctia aj významní hostia, vrátane ministerky kultúry SR Martiny Šimkovičovej, veľvyslanca Slovenskej republiky v Budapešti Pavla Pavlisa a zástupcov ministerstiev kultúry oboch krajín, čo podčiarkuje diplomatický význam tejto udalosti. Súčasťou osláv bude aj výstava fotografií Ladislava Vallacha. Na slávnostné podujatie bude potrebná registrácia, ktorá prebieha moderne – cez QR kód alebo odkaz na sociálnych sieťach organizácie, pričom vstup je viazaný na registráciu. Ambície vedenia však siahajú ešte ďalej, za hranice regiónu aj roka 2026. ČOS plánuje usporiadať v rámci dolnozemskej spolupráce seminár dolnozemských pedagógov. V rozhovore predseda načrtol aj víziu veľkého medzinárodného projektu zameraného na digitalizáciu histórie a vytvorenie online časovej osi. Do tohto projektu chce vedenie zapojiť partnerov z Poľska, Bulharska, Rumunska, Srbska a Čiernej Hory, čo by organizáciu postavilo do centra medzinárodnej spolupráce v regióne strednej a juhovýchodnej Európy. Ďalšou novinkou, ktorá má potenciál stať sa tradíciou, je príprava slovensko-maďarského pivného festivalu na leto 2026, ktorý sa bude organizovať v úzkej spolupráci s mestskou samosprávou.

Záverom tejto rozsiahlej bilancie možno konštatovať, že činnosť Čabianskej organizácie Slovákov v roku 2025 preukázala mimoriadnu mieru profesionality a vizionárstva. Vedenie dokázalo úspešne skombinovať náročný grantový manažment s citlivým a vnímavým prístupom k potrebám komunity. Rok 2025 nebol len rokom opráv a administratívy, bol to rok, kedy sa Dom slovenskej kultúry nadýchol k novému životu. Plánované investície na rok 2026, vrátane dokončenia rekonštrukcie dvora, modernizácie vstupnej brány a realizácie veľkolepých osláv výročia, sú jasným dôkazom, že vedenie organizácie vie, kam smeruje. Ako výstižne a s citom poznamenal predseda: „Nie je to len o múroch, ale o komunite.“ Táto veta sumarizuje podstatu všetkého úsilia – vytvoriť a udržať priestor, ktorý nebude len chladnou budovou, ale teplým domovom pre slovenskú kultúru, jazyk a tradície. Vízia rozvoja, ktorú predsedníctvo predstavilo, dáva záruku, že slovenské slovo a pieseň budú v Békešskej Čabe znieť dôstojne a moderne aj pre generácie, ktoré prídu po nás.

Greguš

Foto: Bence Püski-Liker

NEMZ-N-25-0077