- Bulletin je hotový, programy dohovorené, prípravy vrcholia - vznešené slová nechajme na slávnostné otvorenie tohto „festivalu“ slovenskej kultúry.

- Táto akcia sa robí vlastne recipročne, jeden rok sú maďarské dni na Slovensku, druhý rok sú slovenské dni v Maďarsku, vlani boli na Slovensku. Takáto prezentácia slovenskej kultúry, najmä v Maďarsku, je veľmi dôležitá.

- Nahustené toho bude dosť, pôjde o sériu takmer štyridsiatich podujatí až do 8. októbra. Okrem hlavného mesta „zavíta“ naša kultúra aj do vidieckych miest, i na Dolnú zem, ku krajanom do Sarvaša, Békešskej Čaby, Slovenského Komlóša.

- Myslím si, že to budú najmä známi umelci, už ten začiatok by mal byť taký dosť vznešený, elegantný, pretože vystúpi tu, v Paláci umení, čo si celé Maďarsko považuje za taký európsky klenot, takže v tomto Paláci umení vystúpi Slovenská filharmónia so sólistkou Editou Grúberovou. Okrem toho tu bude obrovská, skutočne veľmi veľká výstava Kolomana Sokola v Maďarskej národnej galérii. Tu by som rád poznamenal, že v Maďarskej národnej galérii ešte slovenský výtvarník výstavu nemal.

- Pravda, ak nerátame Ladislava Medňanského, ktorého však považujú za svojho aj Rakúšania i Maďari. Inak na záver bude hosťovať v Maďarskej štátnej opere na Andrássyho bulvári Opera Slovenského národného divadla s Donizettiho Dievčaťom pluku. A čo bude „medzi“? Len heslovito: Benka a Košický balet a Moyzesovo kvarteto v Segedíne, digitálna grafika a najnovšie slovenské filmy v Pécsi, mladá fotografia v Kaposvári, mesto Banská Štiavnica v Miškovci a Budapešti, ďalej divadlo Astorka, Spišské divadlo, Dodo Šošoka, Peter Lipa, a mohol by som menovať hádam do večera.

- Súčasťou slovenského kultúrneho kontextu je aj tvorba slovenskej menšiny tu, v týchto krajoch, na Dolnej zemi, to znamená v Maďarsku, vo Vojvodine a v Rumunsku. V rámci tohto tu bude napríklad výstava kovačiských maliarov.

- O financiách sa hovorí trocha hanblivo, pričom kultúra, a najmä takáto impozantná výmenná akcia, stojí nemálo peňazí. No do svojho rozpočtu siahli ministerstvo kultúry, zahraničných vecí, rôzne kultúrne ustanovizne na Slovensku i v Maďarsku a mimoriadnu ochotu a ústretovosť prejavili aj miestne samosprávy, ktoré poskytnú pre slovenskú kultúru priestor. Ale aké má šance naša kultúra u maďarského „konzumenta“?

- Maďarské prostredie je veľmi otvorené kultúre. To znamená asi toľko, že prijíma kultúru. Tá ponuka je tu tak veľká, že treba sa usilovať o to, aby zaujala. Nechcú predstierať, že dajte nám čokoľvek a my sme radi, že, neviem, zo susednej krajiny máme tu niečo z kultúry, ale oni povedia: dajte dobré, a ľudia sa rozhodnú, či áno, alebo nie. Mám pocit, že zaujíma ich kultúra, a keď je to slovenská kultúra, ako susedná, z krajiny, kde existuje nejaká spoločná minulosť, o to viac ich zaujíma a zbystria pozornosť. Ale maďarský konzument kultúry sa zaujíma o to, ako sa rozmýšľa vôbec, to znamená, v ktorejkoľvek končine. Trošku závidím maďarskej kultúre, maďarskej literatúre najmä, aký je vzťah toho občana Maďara. On prejavuje tú svoju maďarskosť predovšetkým vzťahom k národnej kultúre. Toto mi chýba u nás, chýba mi tento záujem.

(gmp)

Slovenský inštitút v Budapešti pripravuje na september veľkolepú prehliadku slovenského umenia v rámci Dní kultúry SR v Maďarsku. Organizátori ponúknu milovníkom kultúry v Maďarsku širokú paletu podujatí - od opery, cez výtvarné umenie až po literatúru. - Kedy sa tento maratón bude konať a kto pracuje na jeho organizovaní? - spýtali sme sa riaditeľa SI Milana Resutíka.

- Skutočne možno hovoriť o maratóne, lebo od 10. septembra potrvá až do 8. októbra... Našou snahou bolo, aby sa slovenská kultúra, slovenské umenie prezentovalo v Maďarsku nielen dlho a v čo najširšom zábere, ale najmä v čo najvyššej kvalite. Napokon - záštitu nad nimi prevzali páni ministri kultúry SR František Tóth a MR András Bozóki a momentálne očakávame - dúfam pozitívne - stanovisko z Generálneho sekretariátu Európskej komisie z Bruselu, že záštitu nad Dňami preberie aj komisár EÚ pre kultúru Ján Figeľ.

Prípravou podujatia sa zaoberá tím mojich výborných spolupracovníkov v Slovenskom inštitúte v Budapešti, ktorý práve v týchto dňoch dokončuje prípravu propagačných bulletinov, letákov a plagátov. Rovnako doťahujeme aj programovanie jednotlivých podujatí v jednotlivých mestách.

- S akými žánrami umenia a s ktorými predstaviteľmi slovenskej kultúry sa budeme mať možnosť stretnúť?

- Predovšetkým: Dni kultúry sa začnú v Paláci umení (Művészetek Palotája) brilantným koncertným prevedením Donizettiho opery Roberto Devereux, v ktorom sa predstaví slávna svetová speváčka Edita Gruberová a orchester Slovenskej filharmónie. A Dni sa tiež uzavrú Donizettiho operou Dcéra pluku. Bude to však v Dome maďarskej opery, kde bude hosťovať Opera Slovenského národného divadla z Bratislavy. Vystúpi ďalej jeden z najväčších slovenských klaviristov súčasnosti Marián Lapšanský, aj Moyzesovo kvarteto, známy a populárny súbor stredovekej hudby Musica Aeterna, gitarista Peter Zsapka s flautistkou Dagmar Zsapkovou, interpreti židovskej piesne Ervín Schönhauser spolu so speváčkou Máriou Repkovou a akordeonistom Rajmundom Kákonyim, najznámejšia postava džezovej hudby na Slovensku Peter Lipa so svojou skupinou, pozoruhodný hráč na bicie Dodo Šošoka, či folklórny súbor Sitňan z Banskej Štiavnice. Nemôžem nespomenúť ešte dve predstavenia baletu košického Štátneho divadla (Carmen + Bolero a Malý princ)či zaujímavé činoherné predstavenia divadla Astorka z Bratislavy, rusínskeho Divadla Alexandra Duchnoviča z Prešova, predstavenia pre deti Spišského divadla zo Spišskej Novej Vsi ako aj klasickú hru Jána Chalupku Kocúrkovo v podaní toho istého divadla. Okrem toho sa budú premietať filmy z najnovšej slovenskej produkcie.

Osobne si veľmi zakladám na kvalitnej prezentácii výtvarného umenia. Veď bude rozsiahla výstava Kolomana Sokola v Maďarskej národnej galérii na Budapeštianskom hrade (uvedomme si, že tu takú rozsiahlu výstavu slovenský výtvarník ešte nemal!), ale realizujeme aj výstavu Martina Benku, Ernesta Zmetáka, expozíciu slovenskej digitálnej a elektronickej grafiky, ako aj výstavu Súčasné slovenské výtvarné umenie (1960 - 2000), insitné umenie z vojvodinskej Kovačice, či výstavu mladej slovenskej fotografie v Kapošvári.

- Popri umení bude na festivale zastúpená aj veda. V akej podobe?

- Neviem, či možno hovoriť priamo o vede, ale bude tu prezentovať svoju knihu o francúzskom filozofovi Foucaultovi, ktorá vyšla v Kalligrame v maďarskom jazyku, slovenský filozof Miroslav Marcelli, ktorý predstaví aj vo vydavateľstve Kalligram vydávaný časopis Antropos; potom literárne stretnutia, ktoré pripravujú dvaja pedagógovia - Csaba Gy. Kiss a môj predchodca v SI Karol Wlachovský. Podobne však budú aj dva literárne večery Laca Novomeského...

- Do programu ste zaradili aj prezentáciu kultúry dolnozemských Slovákov. S ktorými jej predstaviteľmi sa stretneme na tejto veľkolepej prehliadke a v akej súvislosti?

- Áno, zaradili sme, lebo si myslíme, že tvorba Slovákov na Dolnej zemi patrí aj do slovenského kultúrneho kontextu a teda obohacuje slovenskú kultúru ako celok. Myslím, že jej zastúpenie bude reprezentačné a dostatočné, lebo popri už vyššie spomínaných kovačických tvorcoch predstaví sa aj slovenské profesionálne divadlo z Maďarska Vertigo s inscenáciou hry Petra Karvaša Zadný vchod. Myslím, že jedným z veľmi závažných programov bude prezentácia publikácie, ktorá vyjde pri príležitosti 10. výročia znovuvychádzania Dolnozemského Slováka. Na tomto podujatí sa predstavia významné osobnosti kultúrnej tvorivosti slovenských menšín v Srbsku a Čiernej Hore (Michal Harpáň, Víťazoslav Hronec, Miroslav Demák...), Rumunska (Ondrej Štefanko, Dagmar Mária Anoca, Ivan Miroslav Ambruš...) a Maďarska (Alexander Kormoš, Oldo Kníchal, Imrich Fuhl...)

- Viaceré programy Dní slovenskej kultúry sa uskutočnia aj v iných mestách Maďarska. O ktoré mestá ide a prečo práve tam?

- Faktom je, že najviac podujatí bude v Budapešti, ale okrem toho sme sa usilovali preniesť rozličné podujatia čo najďalej od slovenských hraníc. Budú teda programy v Segedíne alebo Päťkostolí, ale logicky budú aj v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši a Sarvaši. Ale budú aj v Miškovci, Kapošvári a Gödöllő. A keby som tvrdil, že sme zvažovali dôkladne, kam a s čím, klamal by som. Mrzí ma napríklad, že nebudeme v Debrecíne či Níreďháze, Győri či Soproni, ale tentoraz nám to nevyšlo. V každom prípade myslím si, že ak sme si vybrali vyššie spomenuté mestá, nemôže nikto povedať, že by sme sa zmýlili. My im chceme ponúknuť niečo z toho, čo sa zrodilo v našej vlasti a čo má aj vysoké nadnárodné hodnoty...

- Pán riaditeľ, ďakujeme za rozhovor.

(ln-hl)