Šláger zo 60. rokov hovorí o tom, že pre nás je Balaton Riviérou... Odvtedy sa zmenilo všeličo, a hoci naďalej máme osobitný vzťah k svojmu „moru“, z roka na rok je populárnejšie naše druhé najväčšie jazero: Velence.

Lebo je tam väčší pokoj, menej hluku, pritom všetko tam možno nájsť, čo k letnej dovolenke patrí. Velence, ako je známe, znamená „Benátky“, avšak jazero je pre niekoho Amerika... Pre pani Margit, dôchodkyňu z Budapešti, je to tu Amerika. „Preto, lebo je tu najlepšia voda na svete, tu nie sú ani problémy, je to vynikajúce pre deti i pre starších ľudí, takže treba prísť sem, ak sa chcete cítiť dobre!“ hovorí, ako keby bola živou reklamou. „Obe sú veľmi dobré,“ to už hovorí mladá učiteľka Aranka a porovnáva dve jazerá: Balaton a Velence. Je na to povolaná, pretože žije na brehu Balatonu a sem, do obce Velence na brehu jazera, prišla za kamarátkou. „Toto je maličké, tamto zasa väčšie,“ sumarizuje podstatu rozdielov, no hneď aj dodáva: „Pri jazere Velence nie sú veľké masy, je to tu milšie, priateľskejšie, vládne rodinná atmosféra.“ Zahraničný turista, aj zo Slovenska, si najprv pravdepodobne pozrie Balaton, ale nič mu nebráni, aby po druhý raz, a potom stále, chodil k jazeru Velence, ktoré sa nazýva rovnako ako Benátky preto, lebo sem kedysi, v stredoveku, „zablúdili“ aj Taliani a páčilo sa im tu. Jazero leží iba 50 kilometrov od Budapešti, pri diaľnici, ktorá vedie na Balaton. Ale tu je fakt lepšia voda a aj hlbšia: v priemere má poldruha metra, celé leto okolo 25 stupňov.

V 70.-80. rokoch bolo jazero chudobným príbuzným Balatonu, teraz je tu celý rad hotelov, kempingov, kúpeľov, celé jazero obopína cyklistická trasa. Vládne tu pokoj, avšak jestvuje možnosť holdovať aj extrémnym športom, akým je wakeboard - čiže stojíte na doske a necháte sa ťahať lanom po kľukatej dráhe plnej mostíkov. „Wakeboardová dráha je dlhá 800 metrov, s piatimi zákrutami,“ vysvetľuje prevádzkovateľ Roland, podľa ktorého si prídu na svoje aj začiatočníci, lebo špeciálne pre nich každý deň ráno dráhu spomalia a je ľahšie sa naučiť štart a jazdu v zákrute. Medzitým z ampliónu bufetu vyzývajú „dvojku“, aby si prišiel po langoš. No a majiteľ bufetu Attila potvrdzuje, že najviac idú langoše, široko-ďaleko sú najlepšie práve tu, na voľnom kúpalisku v obci Velence. Už ich robí 13 rokov. Za ten čas pozoruje vývoj dopredu i dozadu. Momentálne je to pre neho pozitívne, a to vďaka tomu, že na väčšine niekdajšej slobodnej pláže, kde sa kedysi zmestilo desaťtisíc ľudí, je už tri roky stavebné územie. Stojí tam kýpeť zábavno-rekreačného komplexu, ale ťažko povedať, kedy z toho bude niečo. Je to známy príbeh: rýchlostavba, potom pripomienky zelených, obec cúvne, investor to celé zastavuje, betónové stĺpy a klietky špatia celé okolie. „Našťastie je to odtiaľto, kde práve sme, dosť ďaleko, pretože ľudia chodia na túto časť pláže a spôsobujú nám radosť. Darí sa nám,“ hovorí Attila, ktorý tu je už 42 rokov. Lebo sa tu narodil. Takmer pri vode. Má rád denný ruch okolo, ale najlepšie je pri jazere večer, keď aj mesiac vyjde a odrážajú sa jeho lúče na tichej vode. To je nesmierne upokojujúce...

Gregor Martin Papucsek