Obecná a Slovenská samospráva vo Vágašskej Hute usporiadali 14. júla II. Remeselnícke a gastronomické stretnutie Slovákov v Medzihorí.

Malebná obec Vágašská Huta je učupená na niekdajšej hranici historickej Abovskej župy, uprostred zemplínskych lesov, pozdĺž potoka Huta. Členenie osady je ojedinelé. Okolo riečky sa rozkladá Dolina, nad ktorou sa výšia Malý a Veľký breh. Z vrcholov obidvoch brehov sa pred nami otvára mimoriadna panoráma, v jasnom počasí vidieť Fizérsky hrad a vrcholy slovenských hôr.

Osada vznikla v 18. storočí ako sklárska huta, v písomných dokumentoch figurovala ako Prédahegyská huta. Jej prvými obyvateľmi boli hutnícki majstri, neskôr drevorubači, ktorí sem prišli z územia dnešného Slovenska. Pochádzali hlavne z Gemerskej a Oravskej stolice. Následkom ťažby dreva v 18. a 19. storočí tu začali vznikať kopanice, pozemky sa nachádzali roztrúsene po obidvoch stranách Doliny, Malého a Veľkého brehu. Huta pôsobila do roku 1810, keď sa vyčerpali zásoby dreva. Keďže želiari na rumoviskách nemali zabezpečenú existenciu, muži začali vandrovať. Do roku 1920 pracovali ako sklári, obchodovali hlavne s obločnými sklami. Viacerí sa stali drotármi a plátenníkmi. Navštevovali najmä dediny v Medzibodroží, Medzihorí, údolí Hornádu a Sabolčské obce. V zime sa zaoberali drevorubačstvom a zhotovovaním nástrojov z dreva. S vandrovaním prestali približne v 60. rokoch minulého storočia. Pôdu obrábali ženy, ktoré sa zaoberali aj zberom lesných plodov a hríbov. Tie potom predávali na trhu v Blatnom Potoku (Sárospatak) a v Novom Meste pod Šiatrom.

Potomkovia pôvodných slovenských osídlencov si starostlivo chránia zvyky svojich predkov. O tom som sa mohla presvedčiť aj ja, keď som 14. júla pricestovala na II. Remeselnícke a gastronomické stretnutie Slovákov v Medzihorí. Podujatie sa malo začať privítaním remeselníkov v záhrade pri turistickej ubytovni, ale, žiaľ, pozvaní majstri z objektívnych dôvodov neprišli. Škoda, ale na ľutovanie sme nemali veľa času, veď rad-radom prichádzali mikrobusy s členmi vystupujúcich skupín. Ženy, ktoré veselo štebotajúc vystupovali z vozidiel, sa srdečne zvítali s predsedníčkou Slovenskej samosprávy vo Vágašskej Hute Esterou Kissovou, ktorá ako vynikajúca hostiteľka ich hneď pohostila a ubytovala hostí z Kisapostagu. Onedlho sa skupiny spevákov, tanečníkov a muzikantov v prekrásnych ľudových krojoch zoradili pred turistickou ubytovňou. Keď sa ozval zvon rímskokatolíckeho kostola, všetci sa pohli na slávnostnú omšu. Trvalo chvíľu času, kým v horúčave prišli do chrámu, ktorý stojí na strmom svahu. V príjemnom chládku kostola privítal účastníkov stretnutia rímskokatolícky farár Antal Mata z Pálházy, ktorý slúžil slávnostnú omšu. Slovenské náboženské piesne spieval zbor z Baňačky pod vedením Anny Bačkaiovej.

Po slávnostnom obrade sa domáci a hostia presunuli do kultúrneho domu, kde sa uskutočnilo otvorenie výstavy ľudovoumeleckých diel. Prítomným sa v mene organizátorov prihovorila predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy E. Kissová, ktorá zvlášť privítala predsedníčku Slovenskej samosprávy Boršodsko-Abovsko-Zemplínskej župy Júliu Kuczikovú. Na úvod poďakovala Verejnoprospešnej spoločnosti Legatum, ktorá im darovala dve figuríny, na ktorých môžu predstaviť krásny miestny ľudový kroj. Výstava pozostáva z predmetov, ktoré používali predkovia miestnych Slovákov počas svadieb. Účastníkov podujatia a delegáciu zo spriatelenej obce Kisapostagu srdečne privítal aj starosta obce Tamás Frank.

Po otvorení výstavy sa všetci presunuli k javisku v záhrade turistickej ubytovne. Tu sa prednesom hymnickej piesne Daj Boh šťastia začal kultúrny program, ktorý oficiálne otvorila Estera Kissová. - Veľmi pekne ďakujeme, že naše pozvanie prijali členovia ženského speváckeho zboru Rozmarín z Baňačky, národnostného speváckeho zboru z Malej Huty, tanečnej skupiny Menyecske (Mladucha) z Nyíru, tanečníci súboru Bodrog z Blatného Potoka a speváčky z Kisapostagu a Vágašskej Huty, - povedala.

Hostia nielen predviedli náročný a pestrý program, ale priniesli aj pohostenie - sladké, alebo slané koláče a zákusky. V pohostinnosti vynikali aj miestni občania, ktorí oduševnene varili v obrovských kotlíkoch guľáš, rybaciu polievku, lečo, bryndzové a kapustové strapačky a iné dobroty. Kým sa na javisku vystriedali všetky folklórne skupiny, hostia v chládku skonzumovali chutné jedlá, ku ktorým organizátori nezabudli servírovať vynikajúce červené víno a pre deti nealkoholické nápoje. Po krátkom čase sa vytvorila vynikajúca atmosféra, ktorá tu vláda aj počas spoločného nácviku tanca, kde si za pomoci tanečníkov súboru Bodrog mohli záujemcovia osvojiť základné tanečné kroky choreografií z tohto regiónu. Remeselnícke a gastronomické stretnutie Slovákov v Medzihorí skončilo tanečnou zábavou.

Andrea Szabová Mataiszová