Za generačnú chorobu môžeme v súčasnosti považovať migráciu obyvateľstva do veľkých miest alebo do cudziny s cieľom zarobiť si a predovšetkým získať prestíž či uznanie. Obce sa teda pomaličky vyprázdňujú, počet ich obyvateľov rapídne klesá.

Väčšina občanov sa vyhovára na málo pracovných miest, iní zase na obmedzené možnosti vo všetkých stránkach spoločenskej sféry. Bezradní starostovia sa snažia „rukami - nohami“ presvedčiť mládež, že aj obec môže mať také priority ako mesto.

Zaujímavý recept na to má neveľká slovenská dedinka, ktorú nájdete sledovaním toku potoka Bír, v kotline 20 km juhozápadne od mesta Pastúchovo (Pásztó), obklopenú miernymi Čerhátskymi vrchmi. V tomto malebnom prostredí leží Dengeleg (Egyházasdengeleg) s okolo 500 obyvateľmi. Dnešná podoba úradného mena obce je známa až od roku 1905, predtým sa celé tisícročie nazývala Dengeleg. Prvé pomenovanie pravdepodobne dostal potok - v období príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny -, lebo pri jeho brehu boli vinice s názvom Denga (čo v slovanských jazykoch pôvodne znamenalo červené víno).

Prvé písomné listiny o tejto obci sú z roku 1221, ale zápisy o prvých Slovákoch pochádzajú z konca 17. storočia, keď na podnet rodiny Podmaniczkých sa do vyprázdnenej dediny prisťahovali slovenskí poddaní z územia dnešného Slovenska. Odvtedy je obec dvojjazyčná. K menu Podmaniczkých sa viaže nielen znovuzrodenie obce, ale aj založenie prvej evanjelickej školy, ktorá po prvýkrát otvorila svoju bránu v roku 1703 a dodnes sa v nej vyučuje. Ako cirkevná škola pôsobila do roku 1948, potom sa stala štátnou. Obci ju vrátili až po zmene spoločenského zriadenia.

Dengeleg sa môže pýšiť jedným z najstarších kostolov v Maďarsku. Postavili ho v dobe kultu sv. Imricha v 11. storočí. Nedávno reštaurovaný kostol je vybudovaný v románskom štýle, ale má aj gotické a barokové znaky, ktoré svedčia o jeho využívaní aj v nasledujúcich obdobiach. Pamätihodnosťou dediny je aj barokový kostol postavený v roku 1837. Spodok jeho oltára je vyrezaný z duba olejovej farby. Je lemovaný dvojitou mriežkou, ktorá je vyrezaná z jedného kusu dreva a napodobňuje panáčikov. K lepšiemu spoznaniu nedávnej minulosti a budúcich plánov Dengelegu sme vyhľadali na obecnom úrade pána Tomáša Zsigu, ktorý je starostom obce od roku 2006. Je toho názoru, že politika bývalého režimu negatívne postihla, resp. sťažila snahu o zachovanie slovenského materinského jazyka a kultúry: „Desiatky rokov nedbanlivosti o tradície a dezorganizácia vytvorili situáciu, keď celé generácie nemali príležitosť učiť sa slovenčinu.“ Príznačný dengelecký slovenský dialekt sa zachoval výnimočne v kruhu starších rodinných príslušníkov, opatrovanie tradícií sa takmer vytratilo. V polovici 90. rokov sa škola ujala žezla, aby predišla úplnej strate týchto hodnôt a formou vzdelávania zachránila, oživila ich plameň a slovenskú identitu miestnych obyvateľov. Od tej doby sa deti v škôlke a v škole v rámci národnostnej výučby zoznamujú nielen so slovenčinou, ale aj so slovenskými zvykmi.

Pred 4 rokmi medzi prvými obeťami migrácie obyvateľov bola práve škola. T. Zsiga povedal, že sa im núkali dve možnosti, a to spojiť vyšší stupeň so školou vo Veňarci alebo v Héhalome. Napokon sa pridružili k tomu druhému. „S Héhalmom sme už dlhší čas spolupracovali, lebo máme spoločné úrady. Prijali nás s otvorenou náručou, dokonca súhlasili aj s výučbou slovenského jazyka. Pridruženie školy však bolo akýmsi varovaním, že ak sa počet obyvateľov bude ďalej znižovať, tak čoskoro stratíme aj ostatné inštitúcie či úrady. Vypracovali sme teda novú kampaň so sloganom „V Dengelegu je dobre žiť!“, ktorej cieľom je zviditeľniť našu obec na podujatiach a cez médiá. Urobíme všetko preto, aby sa nezopakovala podobná situácia,“ dodal.

V snahe predísť strate základnej školy sa vedenie rozhodlo, že obnoví program vzdelávacej inštitúcie a uplatní najnovšie vyučovacie metódy. „V súčasnosti usilovne pracujeme na tom, aby sme od 1. septembra zaviedli do výchovno-vzdelávacieho procesu tzv. tabuľové hry, ktoré majú napomáhať osvojenie si učiva. Snažíme sa aj o to, aby sme vyškolili vysokokvalifikovaných pedagógov,“ prezradil nám starosta T. Zsiga. Na výsledky sme sa spýtali pani učiteľky Borbály Szabovej, ktorá vyučuje slovenčinu aj v héhalomskej základnej škole a v okolitých škôlkach: „Tieto hry možno efektívne využiť aj vo výučbe slovenského jazyka, mám s tým veľmi pozitívne skúsenosti. Aj jazykovo nenadaní žiaci si ľahko osvoja základy slovenčiny.“ Hoci žiaci vyššieho stupňa chodia do Héhalomu, 17 detí nižších tried ostalo v materskej obci. V novom školskom roku k nim pribudne 13 prvákov a zdá sa, že nad náhradou si vedenie obce nemusí lámať hlavu: „Môžeme povedať, že kapacita Materskej školy v Dengelegu je maximálne využitá. Navštevuje ju 25 detí a týždenne majú dve slovenské zamestnania s pani učiteľkou Szabovou,“ poznamenal T. Zsiga.

Po skončení vyučovania v Héhalome žiakov vyšších ročníkov priváža domov školský autobus. V popoludňajších hodinách funguje aj pre nich v priestoroch dengeleckej školy družina s názvom „Kreatívny klub“, kde každý štvrtok majú zamestnanie o slovenských reáliách. Pomocou 8 počítačov si deti pripravujú interaktívne domáce úlohy a s použitím kníh obecnej knižnice, ktorá sa tiež nachádza v budove, prezentácie. Po týchto povinnostiach zhotovujú dekorácie na podujatia a vymýšľajú zábavné programy. „Zo všetkých síl sa snažíme v nastupujúcich generáciách vytvoriť akési puto k rodnej obci, preto spoločne pripravujeme podujatia. Tieto schôdze motivujú mladých k tomu, aby cítili, že ich názory a nápady sú pre nás dôležité. Samozrejme, nestačí len vzťah k rodnej zemi, potrebné sú aj spoločné zážitky. Touto spoluprácou sme dosiahli, že dospievajúca generácia sa bez problémov integruje do iných spoločenstiev, ale viaže sa k obci a napriek nízkym pracovným, zábavným a relaxačným možnostiam na okolí sa nechce odtiaľto odsťahovať,“ povedal T. Zsiga.

Pravdou je, že mládež sa nezištne podieľa aj na príprave a realizovaní slovenských programov napr. na fašiangy, pri stavaní májov, juniálese - dedinských dňoch, dožinkových slávnostiach, na Vianoce a i. Väčšina týchto podujatí vzniká v spolupráci s obcou Vidina na Slovensku, ktorá je od roku 2003 sesterskou obcou Dengelegu. Medzi týmito dvoma obcami sú skutočne priateľské vzťahy, ľudia si navzájom rozumejú (prípadné jazykové bariéry zdolávajú pružne a empaticky), často organizujú spoločné výlety a podujatia.

„Najmä to nás motivovalo k tomu, aby sme v roku 2004 založili Združenie dengeleckých Slovákov Švagor. Za cieľ sme si zvolili napomáhať tunajšiemu slovenskému obyvateľstvu v realizovaní rekreačných, vzdelávacích a kultúrnych programov. Organizujeme však aj spoločné programy so Slovákmi zo Slovenska, spolupracujeme s miestnymi združeniami a inštitúciami, národnostnými samosprávami a spoločenskými organizáciami v regióne,“ povedala nám predsedníčka združenia Eva Berkesová Pernyeová. V pláne práce nachádzame veľa programov, ktoré organizujú spolu s miestnou slovenskou národnostnou samosprávou.

O tejto spolupráci sme hovorili s pánom starostom T. Zsigom, ktorý je od roku 2006 aj predsedom miestnej slovenskej samosprávy: „Podľa sčítania ľudu z roku 2001 Dengeleg bol v Novohradskej župe čo do počtu obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti treťou obcou. Aj vďaka nám a združeniu Švagor sa miestni obyvatelia hrdo hlásia k slovenskej národnosti a nepociťujú hanbu, či strach. Naša samospráva spolu so združením robí všetko preto, aby sa do našich vzdelávacích inštitúcií a osláv opäť vrátilo slovenské slovo. Na konci školského roka sme napríklad najlepších žiakov zo slovenčiny odmenili slovenskými knihami, organizujeme školské slovenské súťaže, na podujatiach sa snažíme o dvojjazyčné programy a o. i. pripravujeme letný slovenský tábor spolu s vidinskou mládežou. Tento rok budeme ubytovaní neďaleko Slovenského raja vo Vyšnej Slanej.“

V oblasti kultúry sa veľkej popularite teší folklórny súbor Tancujúce päty, ktorý vznikol v roku 2002 so zámerom zachovať aj slovenské ľudové obyčaje a tým opatrovať kultúrne dedičstvo miestnych Slovákov. Podľa zakladateľky a vedúcej súboru Zuzany Majerovej ich cieľom je, „aby tieto hodnoty propagovali a motivovali aj mladých ľudí, aby sa stali členmi, oboznámili sa so slovenskými tradíciami a jazykom. Súbor má v súčasnosti 14 členov. Tancujúce päty sú veľmi žiadané, v roku 2011 vystúpili na 30 podujatiach.“ Nedávno, 7. júla, vystupovali na Dni Slovákov v Maďarsku v Jášči.

Rozhodujúcu úlohu v živote obce majú dedinské dni s názvom „Juniáles“, ktoré sa konajú už 16 rokov. Na tomto podujatí sme sa zhovárali s vidinským starostom Vladimírom Ragačom. Pýtali sme sa na počiatky spolupráce, vďaka ktorej vznikli výnimočné priateľstvá medzi obcami: „Prvý krok urobili naši priatelia. Chceli obnoviť v obci kultúru svojich predkov, čoho základom je aj znalosť jazyka. Preto hľadali na Slovensku priateľov, aby sa takýmto neformálnym spôsobom zachovali v Dengelegu slovenský jazyk a kultúra. Takto sa to všetko začalo a musím konštatovať, že priateľstvo nabralo rozmer, keď sa už navštevujú celé rodiny. Naša spolupráca je veľmi intenzívna. Programy, ktoré spolu každoročne schvaľujeme, podchytávajú spoluprácu všetkých. Organizujú sa súťaže a podujatia na úrovni detí základných škôl, stretnutia dôchodcov vždy končia tancom a spevom. Z vydarených kultúrno-spoločenských podujatí, medzi ktorými zaujíma popredné miesto Juniáles, sa vždy vraciam spolu s občanmi z Vidinej plný dojmov a krásnych zážitkov.“ Vidinčania sú veľmi radi, že Slováci žijúci v Maďarsku nezabúdajú na svoje zvyky, na svoju kultúru a na svoj materinský jazyk. Nesmierne si to vážia, sú hrdí na týchto ľudí a na obyvateľov ich sesterskej obce.

Na záver sme sa spýtali T. Zsigu na jeho túžby, ktoré sa v Dengelegu už podarilo a ktoré by ešte chcel zrealizovať. Optimistický starosta je presvedčený, že v spolupráci s občanmi dokážu veľa vecí: „Pred nedávnom sa našej škole podarilo získať status „Talentový bod“ a „Večná ekologická škola“. S cieľom rozbehnúť infraštruktúru poskytujeme firmám a podnikateľom miestne daňové zľavy, napríklad nevyberáme živnostenské dane. Náš počin má veľmi pozitívnu odozvu. Čo sa týka oživenia turistického ruchu, nedávno sme otvorili Dom tradícií, kde sú vystavené národopisné svedectvá, predmety každodenného života našich predkov. V budúcnosti by sme chceli získať financie na výstavbu skanzenu, totiž pri obci sú jedinečné skameneniny živočíchov, ktoré žili v Panónskom mori pred 600 tisíc rokmi. Neďaleko našli aj termálny prameň, ktorý má 59 stupňov Celzia a je bohatý na minerály. Pre návštevníkov by mohli byť zaujímavé aj plány niekoľkých budapeštianskych rodín, ktoré sa rozhodli, že tu postavia domy zo separovaných materiálov.“ Ak sa chcete o Dengelegu dozvedieť viac, odporúčam vám monografiu Istvána Balogha s názvom Dengelecké storočia (Dengelegi évszázadok), alebo internetovú stránku www.dengeleg.hu, kde sa dočítate aj o iných zaujímavostiach, samozrejme, aj v slovenčine.

Napriek tomu, že vlastné finančné zdroje obce nie sú dostačujúce na to, aby sa všetky plány splnili, nevzdávajú sa. Pomocou súbehov a sponzorov veria, že raz sa ich podarí uskutočniť. Bolo by veľkou škodou, keby tento potenciál ostal nevyužitý. Ak sa im podarí presvedčiť a zmobilizovať mládež, nebude im nič stáť v ceste a ani slovenský jazyk tu nezmizne!

Atila Rusnák