Slováci z Pilíšskej Čaby nadviazali vlani koncom júla kontakty s obcou Smrečany na Slovensku. Vtedy zavítali členovia tamojšej folklórnej skupiny pod Pilíš. Začiatkom augusta tohto roku sa pilíščabianski Slováci vybrali k svojim novým priateľom pod Tatry.

Cestou sa k nim pripojili starosta Veľkého Lapášu, spriatelenej obce Pilíšskej Čaby Ján Medáček a Ján Tóth z Malého Lapášu. Zastavili sa v Banskej Bystrici a pokochali sa v krásach metropoly stredného Slovenska. Tridsaťčlenná delegácia po prestávke pokračovala v ceste do Liptovského Mikuláša, kde ju čakali hostitelia, aby ukázali krajanom skvost Liptova, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline. Objekty pochádzajú z niekoľkých liptovských osád, prevažne z oblasti zatopenej vodnou priehradou Liptovská Mara. Sú to kópie originálnych stavieb s početnými pôvodnými prvkami.

V lone prírody sa dozvedeli trochu viac aj o svojej hostiteľskej obci. Smrečany dostali pomenovanie podľa okolitých lesov a tunajší obyvatelia boli známi lapači vlkov. Keďže v smrekových lesoch bolo vlkov mnoho, ich lapanie nielenže chránilo majetky, ale sa postupne stalo i významným príjmom do obecných pokladní Smrečian i Žiaru. Vlkov lapali do sietí, čo je špecifická forma lovu, známa na Slovensku iba z Liptova. Už v roku 1914 bola žiarska lapačka vlkov opísaná v časopise muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Po prehliadke skanzenu si pilíščabianski Slováci pozreli Važeckú jaskyňu, ktorú tvorí modrosivý vápenec z obdobia stredného triasu.

Po príchode do Smrečian prvá cesta hostí viedla do rímskokatolíckeho kostola, kde sa začala svätá omša na ich počesť. Tunajší kostol Obetovania Pána je najstaršou zachovalou stavbou v obci. Jeho základy boli postavené r. 1349. Koncom svätej omše odzneli dve náboženské piesne, ktoré zvyknú Pilíščabania spievať aj doma vo svojom kostole.

V kultúrnom dome privítal delegáciu starosta Vladimír Šiarnik. Po výdatnej večeri sa uložili spať, aby nabrali sily na ďalší deň, keď ich čakala návšteva banskej štôlne.

Začiatkom apríla sprístupnili verejnosti expozíciu v podzemí Medvedej štôlne v Žiarskej doline, ktorá oživuje staré banské dielo, zabudnuté a tajomné, ktoré vytvoril svojou činnosťou sám človek. Je pozoruhodné, že napriek veľmi ľahkej dostupnosti i veľkosti (známa dĺžka štôlne je 550 m) o Žiarskej štôlni nie sú známe žiadne informácie, hoci je zapísaná medzi staré banské diela. Ťažili sa v nej farebné kovy. V štôlňou prechádzajú návštevníci s čelnou lampou, čo spôsobí autentickejšie. Presvedčili sa o tom aj Slováci z Pilíšskej Čaby.

Po dobrodružnom výlete nasledoval obed v Liptovskom Mikuláši a cesta do Zuberca, na 37. Podroháčske folklórne slávnosti. Každoročne v prvý augustový víkend sa v Zuberci na poľane Brestová konajú Podroháčske folklórne slávnosti. Aj tento rok pripravili organizátori bohatý folklórny program, v ktorom sa predstavilo viac ako 1000 účinkujúcich nielen zo Slovenska, ale aj z Ruska, Turecka, Rakúska a Poľska.

Okrem kultúrnych zážitkov mali možnosť stretnúť sa aj so starostom Zuberca Vladimírom Šiškom, europoslancom za KDH Miroslavom Mikolášikom, podpredsedníčkou NR SR Erikou Jurinovou a parlamentným poslancom Igorom Hraškom.

Na druhý deň ráno sa Piliščabania zúčastnili na folklórnej svätej omši v Zuberci, kde sa mohli kochať v krásnych ľudových krojoch. Po ďalšom dni plnom zážitkov ich čakalo stretnutie s členmi Klubu seniorov pri Horskej službe a na druhý deň výlet na Roháče.

Roháče predstavujú oravskú časť Západných Tatier. Ohraničené sú z východu Volovcom a Ostrým Roháčom, na západe Bielou Skalou, na severe Osobitou, na severozápade Podtatranskou brázdou a na juhu liptovskou časťou Západných Tatier. V západovýchodnom smere majú vzdušnú vzdialenosť 11 km a v severojužnom 9 km. Patria k vysokohorským hôľno-bralnatým pohoriam, pretože vrcholy hlavného hrebeňa vystupujú nad 2000 m nadmorskej výšky a majú bralnatý charakter. Vodná sieť v oblasti Roháčov je veľmi rozvinutá. Súhrn všetkých vodných tokov územia je približne 150 km. Od prvej tragédie poľských horolezcov 26. júna 1911 do 31. 12. 2009 bolo v Roháčoch zaznamenaných 81 obetí. Najväčšou tragédiou bolo lavínové nešťastie 31. decembra 2005. Vtedy v Spálenom žľabe spadla lavína a strhla tri stany so spiacimi českými turistami, ktorí bivakovali priamo v lavínovej dráhe. Zahynulo tu 7 ľudí.

Už pred vyše 20 rokmi chceli vybudovať v Roháčoch pietne miesto. Navrhovaných lokalít bolo viac, najreálnejšie miesto sa nakoniec ukázalo nad poľanou na Zverovke. Východiskom k nemu bola stará oravská architektúra. Centrálnym miestom je kaplnka s drevorezbou Panny Márie a pod strechou je umiestnený zvon. Na vstupnej bráne je tabuľa s menami obetí Roháčov. Na výstupnej bude tabuľa s menami tých, ktorí sa zaslúžili o rozvoj Roháčov. V areáli pietneho miesta sú umiestnené žulové balvany, na ktoré sa budú pripevňovať tabuľky s menami zosnulých. Toto jedinečné dielo vybudovali záchranári z Roháčov v spolupráci s Obecným úradom Zuberec a za veľkého prispenia sponzorov zo Zuberca. Roháčsky symbolický cintorín bol posvätený pri slávnostnej sv. omši v nedeľu 8. novembra 2009. Cestou domov sa Pilíščabania zastavili v centrále Horskej služby, kde si mohli vyskúšať staré a moderné záchranné pomôcky. Všetci boli nadšení zaujímavým a obsažným programom, ktorý im pripravili ich slovenskí partneri. Na tento výlet budú určite dlho s vďakou spomínať.

Július Kučera (ef)