Slovenská samospráva v Huti usporiadala 25. augusta Stretnutie pilíšskych slovenských osád. Na lúke za kostolom sa zišli najprv účastníci súťaže vo varení. Každý dostal hovädzie mäso, z ktorého varil paprikáš, perkelt, ale aj guláš, podľa vlastnej chute.

Súťažné „práce“ potom hodnotila porota zostavená z predstaviteľov zúčastnených obcí. Stalo sa už peknou tradíciou, že cez leto jedna z najmenších pilíšskych slovenských osád Huť, ktorá administratívne patrí k Ostrihomu, usporadúva stretnutie, na ktoré pozýva predstaviteľov všetkých pilíšskych slovenských osád. Tradícia zapustila korene a v tomto roku prišlo z Čívu, Dorogu, Kestúca, Moďoróšu, Mlynkov, Perbaja, Santova, Sencváclavu a Šárišápu o niečo viac ako sto účastníkov.

Stretnutie sa začalo slávnostnou svätou omšou v miestnom rímskokatolíckom kostole, ktorú slúžili farár Farnosti Ostrihom-centrum Gábor Harmai a kaplán Bence Barabás.

Po duchovnom rozjímaní sa účastníci presunuli na lúku za kostolom, kde už rozvoniavali jedlá a lákali rozložené stoly s lavičkami. Prítomným sa v mene organizátorov prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy v Huti Rozália Farkašová, ktorá privítala vedúcich slovenských volených zborov a občianskych organizácií a informovala ich o tom, že ich obec v tomto roku oslavuje 725. výročie založenia, preto sa tradičná súťaž bude niesť v znamení tohto jubilea. Prítomným sa prihovorila primátorka Ostrihomu Eva Tétényiová, ktorá poznamenala, že zachovávanie tradícií je veľmi dôležitá vec v každodennom živote. Zagratulovala osade k jubileu a zaželala, aby tamojší obyvatelia žili ešte aspoň toľko rokov spolu v dobrom porozumení.

Prítomných pozdravila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, ktorá poznamenala, že ich zbor podporuje toto podujatie hlavne preto, lebo sa na ňom zúčastnujú mnohí Slováci žijúci v župe. „Hlavné je, že môžeme byť spolu a môžeme sa spoločne tešiť zo stretnutia. Máme spoločný jazyk, spoločné zvyky a sme priatelia. Kto chodí do Mlynkov na naše stretnutia medzi Vianocami a Silvestrom, ten už mohol počuť, že v poslednom čase sme si akosi pustili ruky. Vidíte, táto malá dedinka, kde žije asi 300 Slovákov, nám ukázala príklad, ako by sme sa mali stretávať,“ povedala predsedníčka župnej slovenskej samosprávy a dodala, že na oslavy jubilea obce priniesli darčeky v podobe piesní a tancov, ale najväčší darček dali práve Huťania tým, že poskytli obyvateľom pilíšskych slovenských osád možnosť stretnúť sa.

Po privítacích slovách sa začal kultúrny program, a to spoločným spevom: na javisko vyšli všetky zbory a spolu zaspievali pilíšsku hymnu v slovenskom a maďarskom jazyku.

Program uviedli členovia miestneho pávieho krúžku, ktorý v októbri tohto roku oslávi dvadsiate výročie svojho vzniku. Potom sa obecenstvu rad-radom predstavili speváci z Mlynkov, Čívu, Senváclavu a Kestúca. Bolo potešujúce, že do Hute prišli aj predstavitelia mladšej generácie: z Mlynkov to boli Laura a Vanesa Glückové a z Čívu členovia nedávno založenej Tanečnej skupiny Trnka, ktorým pri tanci spievali členky čívskeho pávieho krúžku. Kultúrny program ukončili tiež domáci speváci: zaspievali ľúbostné piesne, ktoré vyčarili nejednému účastníkovi slzy do očí. Po kultúrnom programe nasledovalo prekvapenie. Keď narodeniny, tak torta: účastníci stretnutia mohli ochutnať obrovskú tortu.

Ako plynul čas ľudia čoraz častejšie chodili okolo kotlov s pokrmom. Hovädzina sa však varí dlho, preto si chvíle čakania krátili rozprávaním sa. Pre deti organizátori postavili nafukovací hrad, ale mohli si aj bezplatne zajazdiť na koni.

Hotové jedlá ochutnala aj porota, členovia ktorej nevedeli, ktorú vzorku práve chutnajú, podávali im ich totiž v takých istých tanieroch, bez označenia. Porota, vedená predsedníčkou Slovenskej samosprávy v Mlynkoch Martou Demjénovou, rozhodla, že najlepšie jedlo pripravili Mlynčania, druhé miesto obsadili Huťania a na treťom sa umiestnili moďoróšski kuchári. Organizátori Stretnutia pilíšskych slovenských osád pripravili pre najlepších kuchárov užitočné darčeky do kuchyne. Porota udelila aj mimoriadnu cenu za pekné servírovanie, a to dorockým Slovákom.

Po obede nasledoval kvíz o histórii obce. Organizátori pri zariaďovaní dejiska pripevnili na osem stolov letáčiky s krátkou históriou Hute. Tí, ktorí ich našli, vyšli na javisko a prečítali text.

Takto sme sa dozvedeli, že región bol osídlený už v staroveku, v období Arpádovcov bol kráľovským loveckým územím. Ani táto oblasť sa nevyhla vpádu Tatárov. V roku 1236 Belo IV. daroval toto územie Pavlínom a v roku 1287 kráľ (Kun) Ladislav IV. tu založil pavlínsky kláštor. V období tureckých nájazdov kláštor aj dedinu zničili. Po dobití Budína v roku 1541 a Ostrihomu v roku 1543 bol región úplne vyľudnený. V roku 1703 tu Pavlíni usadili sklárskeho majstra, ktorý bol po stredoveku prvým obyvateľom tohto údolia. Majstra Andreja podľa remesla nazývali Andrej Hutáš. V jeho dielni sa vyrábali fľaše a zelené sklo (na biele sklo nebola surovina). Podľa dielne dostalo toto miesto názov Huta. Obyvatelia obce a okolia dodnes používajú tento názov, z ktorého pochádza aj slovenské pomenovanie Huť. Po troch desaťročiach zanikla výroba skla. V tomto období sa tu usadili Slováci. Rehoľníci sem okolo roku 1740 prisťahovali Slovákov z Horných Lefantoviec (Nitrianska župa), a v tridsiatych rokoch 19. storočia ďalších z Gemeru. (Počet obyvateľstva sa pohyboval medzi 200 až 500). Zaoberali sa pálením vápna, ktoré rozvážali na konských a volských záprahoch po Ostrihomskej župe. Viacerí sa zaoberali ťažbou dreva a vinohradníctvom.

Huť v súčasnosti udržiava priateľské styky so Svodínom a so Štúrovom na Slovensku. V roku 1985 dedina stratila samostatnosť, administratívne ju pripojili k mestu Ostrihom a dostala oficiálny názov Esztergom-Pilisszentlélek.

Od roku 1995 tu pôsobí slovenská samospráva a v obci nájdeme aj Dedinské múzeum, ktoré zachováva a zveľaďuje materiálne a kultúrne dedičstvo miestnych Slovákov.

Smutná správa pre Huťanov prišla v polovici augusta, keď vládny úrad (ktorý kvôli zlej finančnej situácii Ostrihomu prevzal prevádzku všetkých škôl pôsobiacich v meste) zahlásil, že zruší miestnu školu. Hoci v škole je v súčasnosti iba päť detí, ktoré navštevujú prvé štyri ročníky, Huťania sa nechcú vzdať tejto svojej inštitúcie. Rozhodli sa bojovať všetkými možnými spôsobmi. O snahe vládneho úradu a o aktivitách hutianskych Slovákov budeme informovať čitateľov v niektorom z ďalších čísel nášho týždenníka.

Stretnutie pilíšskych slovenských osád sa skončilo hudbou a tancom. O dobrú náladu sa postarali pilíšski hudobníci: Santovská nálada pod vedením Jozefa Széplakiho. Pilíšania sa rozchádzali v nádeji, že o rok sa znovu stretnú na lúke za kostolom v Huti.

Eva Patayová Fábiánová