Trinásť súborov, trinásť rôznych interpretácií, jeden spoločný cieľ: zachovanie slovenskej spevnej kultúry.

Takto by sme mohli v skratke charakterizovať tretie a posledné regionálne kolo v poradí piatej súťažnej prehliadky slovenských ľudových speváckych zborov Slovenský škovránok, ktorú usporiadal Zväz Slovákov v Maďarsku spolu s miestnymi organizátormi 15. septembra v Tatabáni-Bánhide.

Zachovanie piesní našich predkov môže byť najjednoduchšia vec, veď spievame novorodenému dieťaťu, spievame pri práci, spievame, keď sa chceme upokojiť, spievame, keď máme dobrú náladu a spev nás sprevádza po celý život. Nie je však jedno, aké piesne spievame. Pre nás je veľmi dôležité zachovať pôvodné ľudové piesne pre nové generácie, aby sme sa aj takto mohli preukázať na verejnosti. Zväz Slovákov v Maďarsku sa v roku 2004 podujal na veľký krok, keď sa rozhodol voľne nadviazať na hnutie speváckych zborov zo 70. rokov predošlého storočia a začal organizovať súťažné prehliadky s názvom Slovenský škovránok.

Prehliadky sa uskutočňujú každý druhý rok a organizátori vždy vydajú výber najlepších piesní aj na CD-nosiči. Nebude to inak ani v tomto roku, ako to povedala predsedníčka ZSM Ruženka Egyedová Baráneková vo svojom privítacom prejave na treťom regionálnom kole tohoročnej prehliadky v Tatabáni-Bánhide. Ďalším cieľom týchto prehliadok je, aby sa súbory navzájom spoznali a aby mali možnosť vypočuť si aj piesne iných regiónov. Preto merali nemalú cestu do Bánhidy aj speváci z Malej Huty, Pišpeku a Jače.

„Je to sviatok, že nezabúdame a vážime si naše slovenské ľudové piesne, ľudovú kultúru. To je hlavným poslaním nášho stretnutia. Porota si určite bude môcť vypočuť veľa krásnych starodávnych slovenských ľudových piesní, ktoré doteraz nepoznala, čo znamená, že ešte vždy máme z čoho čerpať. Je veľmi veľká vec, že súbory, ktoré prišli na túto prehliadku, napriek všetkým problémom, ktorých nie je málo, sa každý týždeň schádzajú, spievajú, cez víkendy chodia vystupovať, pričom nie pre peniaze, ale preto, aby robili radosť druhým i sami sebe. Peniaze sú potrebné, aby si mohli kúpiť kroje, aby mali na cestovné, aby sme sa my tu mohli stretnúť, ale ten krásny pocit, čo máme na duši a v srdci, sa nedá zaplatiť,“ povedala predsedníčka ZSM a predstavila porotu, ktorá vlastne v nezmenenej zostave sleduje spevácke zbory od prvého kola Slovenského škovránka v roku 2004. Etnografka Anna Divičanová, bývalý šéfredaktor rozhlasovej stanice Bartók István Alföldy-Boruss a etnograf zo Slovenska Juraj Matiáš dobre poznajú slovenské ľudové piesne z Maďarska i mimo neho, napriek tomu sa vždy tešia na tieto stretnutia, veď tu spoznávajú nové piesne a nové interpretácie.

Prítomným sa prihovorila aj predsedníčka Slovenskej samosprávy Komárňansko-Ostrihomskej župy Mária Nagyová, ktorá vyzdvihla pomoc riaditeľky Regionálneho kultúrneho strediska Slovenského osvetového centra CSS v Tatabáni-Bánhide Ruženky Izingovej Pružinovej, ktorá vykonala kus práce pri organizovaní podujatia. „Myslím si, že okrem cien, ktoré udelí porota po prehliadke, je dôležité aj to, že môžeme byť spolu. Pred začiatkom Čívankám spievali Sílešanky jednu pieseň, ktorá sa im veľmi páči, a chcú sa ju naučiť. Je to veľmi dobrý pocit, že sa môžeme porozprávať, vymeniť si názory. V mene našej samosprávy vám všetkým držím palce,“ povedala M. Nagyová.

Po úvodných slovách prišli na rad speváci, ktorých uviedli úradujúca tajomníčka ZSM Monika Szabová a vedúci jednotlivých súborov.

Počas dňa sme mali možnosť vypočuť si krásne piesne a vďaka Pišpečanom sme si pozerali aj tance. Napokon sa porota, ktorá ani tento krát nemala ľahkú úlohu, rozhodla udeliť nasledujúce ocenenia:

Strieborného škovránka dostali spevácke zbory z Tatabáne-Bánhidy, Tardošu a Pišpeku.

Zlatého škovránka prevzali spevácky zbor zo Síleša, zbor Vértes-Gerecse (ktorého členmi sú súbory z Tardoša, Síleša a Tatabáne-Bánhidy), zo Santova, Malej Nány, Čívu, Jače a Mlynkov. Zlatého škovránka získal aj Alexander Szőke za hru na citare a hudobníci Čibaj banda a harmonikári z Jače.

Mne ako Santovčanke sa najviac páčili vojenské piesne v podaní pávieho krúžku zo Santova, ktoré znamenali nový kolorit na palete slovenských ľudových piesní.

Účastníci sa rozchádzali v nádeji, že o dva roky sa znovu stretnú na ďalšej súťažnej prehliadke slovenských ľudových piesní v Maďarsku. Veríme, že sa tak stane.

Eva Patayová Fábiánová