Národnostný galaprogram s odovzdávaním odborných cien

Ministerstvo ľudských zdrojov, Maďarský osvetový ústav (MOÚ) a výtvarný lektorát v spolupráci so Zväzom národnostných divadiel usporiadali v budínskej Redute v decembri pri príležitosti Dňa menšín národnostný galaprogram, v rámci ktorého odovzdali vyznamenanie Pro Cultura Minoritatum Hungariae. Za slovenskú národnosť vyznamenali folkloristu z Mlynkov Jozefa Majniča.

V úvodnej časti podujatia zaznela maďarská štátna i európska hymna v podaní nemeckej národnostnej kapely harmonikárov Antona Hermana zo Šorokšáru.

Úvodom sa prihovorila prítomným generálna riaditeľka MOÚ Magdolna Závogyánová, ktorá pripomenula, že podujatie usporiadajú každoročne od roku 2005, keď sa aj Maďarsko pripojilo k Deklarácii základných ľudských práv Organizácie Spojených národov. Pripomenula, že vláda Maďarska v roku 1995 vyhlásila 18. december za Deň menšín, keď sa venuje zvýšená pozornosť minoritám, s ktorými žijú Maďari v spoločnom štátnom útvare od svojho príchodu do Karpatskej kotliny. Generálna riaditeľka vidí prvoradé poslanie Dňa menšín a národnostného galaprogramu v upriamení pozornosti na to, že národnosti v Maďarsku zachovávaním svojho jazyka a kultúry vytvárajú hodnoty, ktoré sa stávajú súčasťou maďarskej národnej kultúry a obohacujú ju.

S plaketou stvárňujúcou list biloby sa môže popýšiť 64 vyznamenaných. Pamätné plakety a diplom Pro Cultura Minoritatum Hungariae za rok 2012 ústav udelil príslušníkom a organizáciám menšín v Maďarsku za vynikajúcu činnosť v záujme zachovania kultúrneho dedičstva v materinskom jazyku menšín. Tohoročné vyznamenanie mohli prevziať z rúk M. Závogyánovej za bulharskú národnosť Liliana Zafirová, ďalej chorvátska redakcia Maďarskej televízie a rozhlasu, Jozef Szugfil za nemeckú, Ilona Vargová za rómsku, Emília Martinová za rumunskú, Mužský zbor Sv. Efremu za rusínsku, Ferenc Bernáth za ukrajinskú a Jozef Majnič za slovenskú národnosť.

J. Majnič sa narodil 22. apríla 1922 v Mlynkoch v slovenskej rodine. Po ukončení základnej školy v rodnej obci sa vyučil za kolára vo Verešvári. Za vojaka maďarskej armády nerukoval v roku 1944, domov sa vrátil až po dvojročnom väznení na Sibíri. Ako mladý muž sa zapojil do hudobnej, amatérskej divadelnej a verejnej činnosti svojej rodnej dediny. Popri svojom remesle bol 45 rokov vedúcim miestnych požiarnikov a získal titul čestného občana Mlynkov. Aktivita J. Majniča je výnimočná aj v cirkevnej oblasti. Počas veľkonočných sviatkov už viac ako 70 rokov spieva slovenské pašie na najväčšiu radosť publika. Napriek tomu, že je jedným z najstarších občanov obce, je najaktívnejším členom spoločenstva. Teší sa veľkej obľube v radoch mladších a starších občanov podpilíšskej osady, za čo môže ďakovať neúnavnému zachovávaniu tradícií a zvykov, jazyka a kultúry našich predkov. Je spoluzakladateľom miestneho slovenského pávieho krúžku, s ktorým vystupoval v rôznych kútoch Maďarska i v zahraničí. Je jedným z najlepších znalcov pilíšskych slovenských ľudových piesní. J. Majnič dostal vyznamenanie Pro Cultura Minoritstum Hungariae za viac ako sedemdesiatročnú činnosť v oblasti zachovávania a posilnenia slovenskej identity a za svoje aktivity v oblasti slovenskej kultúry.

Po odovzdaní vyznamenaní sa prítomným prihovoril štátny tajomník Ministerstva ľudských zdrojov zodpovedný za cirkevné, národnostné a spoločenské vzťahy György Hölvényi. Pripomenul, že tento deň je dňom sviatku, keď v budove maďarského parlamentu odovzdávali najvyššie štátneho vyznamenania udeľované príslušníkom národností v Maďarsku Za národnosti. Vyznamenaní - medzi nimi aj bývalý riaditeľ békeščabianskej slovenskej školy, zakladateľ a vedecký pracovník Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Ján Chlebnický - tiež sedeli v radoch publika, nakoľko galaprogram bol pripravení aj pre nich. Gy. Hölvényi pripomenul, že patronát nad oslavami dňa prevzal minister ľudských zdrojov Zoltán Balog a zároveň spomenul aj slová prezidenta Jánosa Ádera, ktorý vyzdvihol spolupatričnosť všetkých obyvateľov Maďarska.

V galaprograme pri príležitosti Dňa národností vystúpili predstavitelia všetkých trinástich národností žijúcich v Maďarsku. Hoci prevládal maďarský jazyk, vystupujúci sa snažili uviesť autorov jednotlivých národnostných komunít vo svojej reči. V galaprograme vystúpili členovia rómskeho Divadla Panny Cinkovej, Mária Váradiová predniesla úryvky od arménskeho autora, na gitare zahral ukrajinské piesne Ferenc Bernáth, dielo chorvátskeho básnika po maďarsky a Chorvátsku pieseň predniesol Štefan Ďurič, a členovia srbského divadla pripravili zaujímavú hudobnú ukážku. Členovia vyznamenaného Mužského zboru Sv. Efremu vystúpili spolu so speváčkou Mártou Sebestyénovou a Nektariou Karantziovou. Slovenskú národnosť zastupovali žiaci budapeštianskeho slovenského gymnázia. Aniko Drégelyová predniesla báseň Imricha Fuhla v slovenčine Banálna história a Regő Kovács báseň Juraja Dolnozemského V menšinovom bytí.

Galaprogram končil spoločným vystúpením členov bulharského Folklórneho súboru Martenica, rumunského súboru Cerbul de Aur a gréckeho tanečného súboru Ilios, ktorí predviedli spoločnú choreografiu na tému Vianoce.

(ef)