Kultúrny a spoločenský časopis Barátság (Priateľstvo) v tomto roku vstúpil do 20. ročníka.

Založili ho Mária Emberová a Eva Mayerová v roku 1994, aby slúžil vzájomnému spoznávaniu sa ľudí rôznych národností žijúcich v Maďarsku. Kto tento časopis pravidelne číta, dozvie sa nielen aké národnosti u nás žijú, ale spozná aj veľa podrobností z ich histórie, svojráznej kultúry a súčasného spoločenského života. V zbierke Celoštátnej cudzojazyčnej knižnice (OIK) nájdeme všetky čísla časopisu. Bibliografický opis jeho článkov je dostupný v Báze národnostných údajov a umeleckých prekladov OIK.

Cudzojazyčná knižnica a časopis Barátság usporiadali 6. marca v priestoroch knižnice priateľské popoludnie s bulharským, chorvátskym, maďarským, nemeckým a slovenským hudobno-literárnym programom.

O záujemcov núdza nebola. V zaplnenom hľadisku sme videli známe tváre, predstaviteľov politického, spoločenského a kultúrneho života národností žijúcich v Maďarsku, tak aj našej, slovenskej.

Hostí srdečne privítala generálna riaditeľka OIK Ibolya Menderová a odovzdala slovo hlavnej redaktorke časopisu Barátság Eve Mayerovej. „Aj keď z nášho časopisu nebude Nyugat (chýrny literárny časopis, vychádzal v 1. polovici 20. storočia - pozn. redakcie), bude žiť, kým tu bude existovať našich 13 národností,“ povedala. Hneď po založení dostala redakcia množstvo rukopisov. Totiž národnostní autori nemali veľa možností publikovať, najmä nie v maďarskom jazyku, teda pre širšiu verejnosť. „Čakáme výsledky sčítania ľudu 2011, iste budeme mať o čom písať. Ďalšou témou roku 2013 bude národnostné školstvo, v ktorom nastali veľké zmeny. Dnes sme vám pripravili kyticu z literatúry a ľudovej kultúry našich národností,“ povedala šéfredaktorka a odovzdala slovo bulharskej herečke Gabriele Hadžikostovej, ktorá pôsobivo predniesla úryvky z literárnej tvorby Márie Emberovej, Kristíny Hadžipetkovej, Valérie Kochovej a Magdy Szécsiovej. Po recitácii dostal slovo chorvátsky básnik Marko Dekić, ktorý v týchto dňoch oslavuje 75. narodeniny! Predstavil svoju rodnú dedinu báčsky Santov, ukážky z príbehov svojho života a nakoniec výber básní zo svojich siedmich samostatných zbierok.

Medzitým sa pripravovali na vystúpenie členovia gitarového kvarteta Harmónia, žiaci učiteľa hudby, slovenského básnika Alexandra Kormoša Dorka, Tomáš a Dávid. Predniesli výber z množstva pilíšskych viachlasných piesní. Obecenstvo ich s dojatím počúvalo. Potom arménska historička Dr. Piroska Dzsotjánová Krajcsírová, ktorá spolupracuje s časopisom takmer od jeho vzniku, predniesla úryvky zo svojej prózy o vyhladení Arménov Turkami po roku 1915. Po týchto otrasných obrazoch vystúpil A. Kormoš, tentoraz ako básnik. Pútavo predniesol ukážku zo svojich po maďarsky napísaných básní. Keďže podľa ľudovej múdrosti „koniec dobrý - všetko dobré“, Harmónia na záver zahrala ukážky zo zbierky piesní A. Kormoša: F Santovském Pilíši. Začala titulnou pesničkou zbierky, pokračovala Na santovských lúkách a bodkou za prekrásnym podujatím bola pieseň Zahučali hory, zahučali lesy... Bolo to skutočne priateľské popoludnie, naplnené zaujímavým, vzácnym a miestami dojímavým obsahom.

Gregor Papuček