Národnostná sekcia Maďarskej etnografickej spoločnosti v spolupráci s Riaditeľstvom nehmotného kultúrneho dedičstva - Etnografické múzeum vo voľnej prírode usporiadali dňa 7. marca národnostné fórum o možnostiach, ako sa dostať na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Na podujatí, ktoré bolo zároveň zasadnutím národnostnej sekcie riaditeľka Eszter Csonka-Takácsová uviedla proces, ako sa dostať na spomínaný zoznam a potom sa predstavili traja reprezentanti národností, ktorých zvyky už na zozname figurujú. Jedným z nich je turíčna výzdoba evanjelického kostola v Mende, ktorú predstavila dozorkyňa evanjelického zboru Alžbeta Labadičová.

Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov (Convention on the Protection and Promotion of the Diversity of Cultural Expressions) bol prijatý 20. októbra 2005 v Paríži na 33. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO. Cieľom dohovoru je posilniť na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni mechanizmy, vytvárajúce podmienky na uvedomenie si významu, ktorý prináša ľudstvu rozmanitosť jeho kultúr a v rámci nich konkrétnych kultúrnych prejavov. Ustanovenia dohovoru majú zabezpečiť, na princípoch definovaných v jeho čl. 2, rozvoj interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznanie osobitného charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a slobodnú tvorbu, rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov ako i produkciu v rámci kultúrneho priemyslu.

Zápis do reprezentatívneho zoznamu je uznanie mimoriadnym prvkom a praktikám, ktoré sú uznávané spoločnosťami a jednotlivcami a pretrvávajú v súlade s univerzálne prijatými princípmi ľudských práv, rovnosti, podpory a vzájomnej úcty medzi kultúrnymi spoločenstvami. Tieto prvky sú v súlade s prostredím a historickými podmienkami spoločenstiev a poskytujú im pocit kontinuity a identity, podporujúc takto kultúrnu rozmanitosť a tvorivosť.

Vytvorenie spomenutého reprezentatívneho zoznamu je strategickou úlohou, ktorá pre Maďarsko vyplýva z Dohovoru UNESCO o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva a rovnako aj z Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré Maďarsko prijalo a ratifikovalo pred niekoľkými rokmi.

Na zozname svetového nehmotného dedičstva UNESCO z Maďarska sa nachádza v súčasnosti 14 položiek. Pridanie zvyku na zoznam je možné na formulári a neznamená finančné, iba morálne uznanie. Na zozname figuruje napríklad aj metóda tzv. „domov tanca“. V 70. rokoch minulého storočia sa v Budapešti začalo šíriť hnutie ponúkajúce ľuďom komplexné duchovné kultúrne dedičstvo (hudbu, tanec, ľudové zvyky, atď.) ako alternatívu zábavy, spoločenskej udalosti, možnosti vzdelávať sa. V tejto súvislosti vznikli aj tzv. „tanečné domy“, t.  j. akcie, na ktorých nenájdete účinkujúcich a divákov, ale ľudí túžiacich po tanci a zábave. Práve túto metódu „tanečných domov“ zaradil Medzivládny výbor UNESCO do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Na zozname nehmotného dedičstva sa nachádza aj jedno ocenenie. Cenu Majster ľudového umenia odovzdávajú od roku 1953 a medzi ocenenými je aj niekoľko príslušníkov národností.

Potom E. Csonka-Takácsová hovorila o kritériách, ako sa dostať na tento zoznam. Navrhovatelia prvkov na zápis do reprezentatívneho zoznamu musia poskytnúť dostatočný dôkaz o tom, že prvok má svoje korene v kultúrnej tradícii alebo v kultúrnych dejinách daného spoločenstva a demonštrovať úlohu prvku na tvorbe a potvrdzovaní kultúrnej identity daného spoločenstva. Okrem toho je potrebné preukázať, že prvok predstavuje dôležité zdroje inšpirácie i medzikultúrnej výmeny a napomáha bližšiemu spojeniu ľudí i spoločenstiev a prezentovať kultúrnu i spoločenskú úlohu prvku v danom spoločenstve a dokumentovať jeho existenciu ako prejav unikátneho svedectva živých kultúrnych tradícií v súčasnosti. V neposlednom rade ale poskytnúť dôkaz výnimočnosti prvku pri uplatnení zručností a technických kvalít, vypracovať projekt ochrany, dokumentácie a propagovania prvku a dbať na to, aby prvok (zvyk, tradícia) bol prenesený na nasledujúce generácie.

Okrem pracovníkov riaditeľstva pri vypracovaní konkurzov na zoznam, na ktorý je možné sa prihlásiť počas celého roka, pomáhajú aj župní referenti, medzi ktorými je aj bývalý riaditeľ nášho vydavateľa, riaditeľ Múzea M. Munkácsyho v Békešskej Čabe Juraj Ando. Formulár a ďalšie informácie môžu záujemcovia získať na webovej adrese www.szellemiorokseg.hu.

Po úvodnej prednáške nasledovali praktické výklady, medzi nimi ako prvá vystúpila dozorkyňa evanjelického zboru v Mende. Ako informovala A. Labadičová, turíčna výzdoba evanjelického kostola v Mende sa dostala medzi nové prvky duchovného kultúrneho dedičstva. Zvyk pripisujú Slovákom evanjelického vierovyznania, ktorí založili túto osadu v blízkosti hlavného mesta v 18. storočí. Mende a Peterku (Péteri) osídlilo 15 slovenských rodín z Trenčianskej stolice.

Veriaci z Mende sa pripravujú na výzdobu kostola podľa zaužívanej choreografie. Deň - dva pred Turícami sa vyberú chlapi na breh rieky narezať topoľové vetvy. Odrežú konáre hrubé ako ruka a vysoké aspoň dva metre. Tie potom zanesú do kostola a ozdobia ich výšivkami. Každá výšivka (ručník, obrus, stužka a pod.) má svoje miesto. Vyhradené sú tri rady, každý je rovnako ozdobený, ale v inej farbe. Podľa prerozprávania miestnych veriacich je to zvyk, ktorý si ich predkovia priniesli so sebou z územia súčasného Slovenska, avšak natrvalo sa nezachoval ani tam.

Zvyk má význam aj v spojení spoločnosti, nakoľko počas turičných osláv s kvetmi pomáhajú aj katolíci a evanjelici zas pomáhajú pri vytváraní búdok na sviatok Božieho tela.

Tento zvyk udržiavajú aj slovenskí evanjelickí veriaci v Maglóde, ktorí znovu oživili zvyk pred niekoľkými rokmi.

Riaditeľ Múzea D. Kanizsaiovej v Mohácsi Jakab Ferkov hovoril o odohnaní zimy v ich meste. Moháčski Chorváti tvoria natoľko silnú komunitu, že si ich tradície osvojili i tamojší Maďari, Nemci a Srbi. Dokázali ich povzniesť na takú úroveň, že lákajú do dvadsaťtisícového mesta tisíce návštevníkov. Hlavnými aktérmi poslednej nedele pred Popolcovou stredou sú bušovia - bursovníci. Sú to takmer bez výnimky muži a mládenci oblečení do zoomorfných a antropomorfných masiek. Najčastejšie si volia drevené masky turoňa, medveďa či kozy, ktoré zakrývajú celú hlavu, ale aj masku čerta, slameníka a bosoriek. Oblečené majú kožuchy a biele plátené gate. Vyzdobení sú drevenými vidlami, zvoncami, rapkáčmi a buteľkami, v ktorých je - aspoň spočiatku - dačo na zahriatie. Zvyk moháčskych bursovníkov prijali na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ako prvý v roku 2009.

Predsedníčka kultúrneho výboru celoštátnej samosprávy Slovincov Mária Mukičová Kozárová predstavila snahy zboru na zachovanie kultúrnej pamiatky Slovincov v Maďarsku. Slovinci bývajúci v blízkosti hraníc s materskou krajinou, v ktorej je na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ťahanie klátu, ktoré by teraz chceli dostať aj na maďarský zoznam.

Po prednáškach nasledovala diskusia, v ktorej sa viacerí zaujímali o praktické i teoretické otázky.

(ef)