Slovenská samospráva v Békešskej Čabe a Nadácia Domu rozprávok v spolupráci so Slovenskou samosprávou Békešskej župy a Domom rozprávok - Kultúrne centrum Čabianska perla usporiadali 24. júna v Národnostnom klubovom dome Slovenskú filmovú anketu.

Prítomných v mene organizátorov privítala riaditeľka Domu rozprávok Kristína Veresová. Osobitne pozdravila predsedu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Jána Fuzika, predsedníčku Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helenu Čičeľovú, predsedu Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe Juraja Anda, riaditeľku Domu slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Annu Ištvánovú a vedúcu Slovenského Klubu v Békešskej Čabe Alžbetu Ančinovú. Ako povedala, je to prvé stretnutie milovníkov slovenských filmov, a v budúcnosti sa plánujú premietať v rámci Slovenského filmového klubu slovenské filmy rôzneho žánru. V rámci podujatia sa uskutočnilo premietanie filmu predsedu CSSM Jána Fuzika Storočne (Százévesen).

Ján Fuzik po absolvovaní odboru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pracoval ako redaktor týždenníka Ľudové noviny a neskôr pôsobil ako novinár, dokumentarista a režisér. Šestnásť rokov pracoval v Redakcii slovenského vysielania MTV v Segedíne. Prvú televíznu reláciu v slovenskom jazyku Našu obrazovku odvysielali z Regionálneho štúdia v Segedíne 20. septembra 1983. Jej iniciátorom bol práve Ján Fuzik. Program mal od počiatku viacero cieľov: oslovil tu žijúcich Slovákov, ale zároveň aj väčšinovému národu sprostredkúval hodnoty nielen domácej, ale aj všeobecnej slovenskej kultúry. V neposlednom rade sa snažil ukázať obyvateľom materskej krajiny a Slovákom žijúcim vo svete hodnoty a tradície Slovákov v Maďarsku. V septembri 1997 pri príležitosti 15. výročia svojho zrodu si Naša obrazovka obliekla nové šaty. Zmenil sa názov, dnes je to Domovina. Ján Fuzik režíroval aj televízne dokumentárne filmy, napr.: Kestúcka kronika a Bez domova.

Film s názvom Storočne bol natočený v roku 2003, keď jeho hlavný hrdina, rodák z Békešskej Čaby Ján Hrabovsky mal sto rokov. Diváci sa z neho dozvedeli, že hlavný hrdina sa narodil v Békešskej Čabe v roku 1903 a ako výrobca kopýt a drevorezbár bol známy nielen doma, ale aj v zahraničí. Osud ho z Békešskej Čaby odvial do Sedmohradska a počas druhej svetovej vojny do Budapešti. Tu býval v XVI. obvode s manželkou a keďže hovoril viacerými jazykmi (po rusky, rumunsky a slovensky) pracoval v jednej firme ako úradník zahraničných obchodov. Na sklonku života sa z rodinných dôvodov presťahoval do Čorvášu, kde býval v Domove dôchodcov. Tu ho na jednom slovenskom podujatí stretol vtedajší redaktor Ján Fuzik, na koho jeho skromná a bezprostredná osobnosť urobil hlboký dojem.

Po premietaní autor filmu ochotne odpovedal na otázky, potom nasledovalo skromné pohostenie s čerstvým langošom.

Andrea Szabová Mataiszová