Slovenská samospráva a obecná samospráva v Šámšonháze 4. augusta usporiadali XIX. oslavy osídlenia obce.

Organizátori s radosťou privítali zahraničných a domácich hostí na najdôležitejších oslavách Slovákov v Šámšonháze.

Prví usadlíci priniesli do novohradskej dedinky evanjelickú vieru a takmer hneď začali stavať kostol na vŕšku za obcou. Práve okolie kostola je každoročným dejiskom osláv šámšonházskej Slovače. Organizátori sa pokúšajú prilákať záujemcov každoročne s novými programami.

Tohtoročné oslavy sa začali privítaním hostí v Obecnom dome, potom nasledovala slovenská evanjelická bohoslužba v kostole. Slovo Božie kázala putujúca farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová, ktorá vo svojej kázni zdôraznila dôležitosť viery pri usídlení šámšonházskych Slovákov. Členovia slovenského voleného zboru položili veniec vďaky a úcty k predkom na pamätnú tabuľu umiestnenú v kostole.

Oslavy pokračovali kultúrnym programom na prírodnom javisku. Účastníkov podujatia pozdravil so slovenskými piesňami miestny cirkevný zbor pod vedením Agneši Demenovej. Prítomných privítala starostka obce Gyöngyi Bajnoková Képešová a podpredseda miestneho slovenského voleného zboru Michal Demen. Dlhý rad vystupujúcich otvorili miestni škôlkari. Hoci v Šámšonháze nie je veľa detí, miestnemu volenému zboru sa podarilo zachovať materskú školu, v ktorej sa deti učia po slovensky. O svojich vedomostiach nás presvedčili aj počas osláv.

Po nich patrilo javisko žiakom základnej školy v Lucine, ktorú navštevujú aj šámšonházski žiaci, nakoľko v dedine nie je škola. Na oslavy zavítali aj členovia detského folklórneho súboru Jánošík z Fiľakova, ktorí predviedli prekrásne slovenské ľudové piesne a tance. Cestu fiľakovských folkloristov hradila Matica slovenská, ale ich pobyt - nakoľko v novohradskej dedinke pobudli tri dni - zabezpečili miestne volené zbory. Ako prezradil vedúci súboru Jozef Šulek, členovia súboru sa cítili veľmi dobre a v rámci sústredenia sa naučili aj nové piesne a choreografie. Čarovnými šámšonházskymi piesňami očarili publikum aj členovia miestneho súboru na zachovávanie tradícií.

Pri prírodnom javisku boli stoly s ukážkami tradičných slovenských jedál. Záujemcovia mohli ochutnať kapustové halušky, tzv. „glgany“, fazuľový guláš, „lievanvo cesto“ a makovú kukuricu s medom. Návštevníkov osláv lákali aj zaujímavé diela miestneho insitného výtvarníka Alexandra Bacsa-Kaposiho a tkaniny pripravené ihlicou na háčkovanie v dielni (či skôr komôrke) Alžbety Hrabušaiovej.

Po kultúrnom programe sa pohol krojovaný sprievod po dedine, aby pozval obyvateľov na folklórny večierok do Obecného domu. Slovenskí muzikanti sedeli na voze, za nimi s pampúchami (šiškami), pagáčikmi a domácim vínom išli miestni mladí, ktorí pozývali obyvateľov obce a ponúkali ich dobrotami. Zábava trvala až do polnoci, spievali sa zväčša slovenské piesne, oslavy sa teda končili v príjemnej atmosfére.

(ef)