Slovenský klub v Békešskej Čabe zorganizoval 16. septembra v kultúrnom stredisku Čabianska perla výstavu poľnohospodárskych produktov pod názvom Čo sa urodí v čabianskych záhradách?

Prezentovali sa na nej roľníci a záhradkári, hospodáriaci v okolí mesta. Členovia Slovenského klubu a Kruhu gazdiniek a hospodárov pod vedením Judity Bartolákovej - ako v rozprávke - za krátky čas naložili stôl ovocím, zeleninou a obilninami. Po privítaní vedúcej čabianskeho slovenského klubu Alžbety Ančinovej otvoril výstavu vedúci kabinetu mestskej samosprávy Zoltán Opauszki, ktorý aj sám hospodári vo svojej záhrade. Riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho Juraj Ando, vidiac hojnosť na stoloch, začal rozprávať o sálašoch okolo Békešskej Čaby. Sálaše - ako hrady - zabezpečili hospodárom a čeľadníctvu živobytie a ochranu. Na hospodárskom dvore chovali zvieratá, okolo domu bola kvetinová a zeleninová záhrada. Trocha ďalej sa rozprestierala ovocná záhrada a toto celé obkolesovali role, na ktorých pestovali obilie na obživu zvierat a ľudí. Predseda slovenskej samosprávy mesta vo svojom prejave hovoril o plodoch, ktoré priniesli so sebou predkovia čabianskych Slovákov.

Dozvedeli sme sa, že Slováci začiatkom 18. storočia priniesli zo severnej časti Uhorska jablone, hrušky, slivky, kapustu a pšenicu. Zemiaky sa začali rozširovať medzi roľníkmi až za Márie Terézie v rokoch 1740-1780 a v prvom rade v tých severných oblastiach, kde sa nedarilo pšenici. Pôdy získané odvodnením močiarov v Békešskej župe boli výborné na pestovanie pšenice. Týmto môžeme vysvetliť fakt, že čabianski Slováci nepoznali „točny“ či „nudle“, ktoré sa pripravujú zo zemiakov a múky. Ale každú sobotu jedli „halušky“ - rezance - varené výlučne z múky. Počas „haluškovej“ soboty sa už ráno o tretej ozývalo mesto klepotom mažiarových tĺčikov, lebo v každom dome tĺkli mak na rezance.

Čabänia sa báli piť vodu, lebo v močaristej oblasti bola nečistá, často z nej ochoreli. Pili radšej čabianske víno, hoci nebolo dobré. Neskôr Adolf Štark vyšľachtil čabianske hrozno. Najvydarenejšie odrody sa stali známymi po celom svete pod názvom Čabianska perla a Kossuthovo hrozno.

Juraj Ando vo svojom príhovore vyzdvihol, že Čabänia priniesli hodnoty zo starej domoviny, ale aj vypestovali nové plody na Dolnej zemi. Samuel Mokry napríklad vyšľachtil pšenicu. Čabianska múka bola dlhé desaťročia najlepšia v celom Uhorsku. Matej Mohácsy pracoval na rozvíjaní moderného hospodárenia v záhradách. Kornél Kállay zaviedol pestovanie ryže na Dolnej zemi.

Plody duchovnej kultúry priniesli na výstavu členovia spevokolu Orgován. Zaspievali piesne o ovocí a obilí. Na záver prítomní ochutnali vystavené ovocie.

Ildika Očovská