Život ľudových spevokolov v Békešskej Čabe sa obvykle začína založením klubu. Tak sa to stalo aj roku 1998, keď Hanka Buková založila Klub dôchodcov vo Viniciach. Ako každý Čabän, aj dôchodcovia vo Viniciach radi spievajú. Členovia klubu, len čo obnovili a získali budovu bývalej viničskej radnice, založili ľudový spevokol.

Viničskí speváci v začiatkoch spievali piesne, ktoré sa naučili ešte v detstve na chýrnych čabianskych slovenských svadbách a večierkoch. Spevokol Orgován neskôr pod vedením odborníčky Ildiky Očovskej sa začal učiť zabudnuté piesne zachované v zbierkach Karola Wenicha (1894), Jána Valašťána Dolinského (1910-20), Jána Sekerku (tridsiate roky 20. storočia) a Ondreja Krupu (od 60. rokov 20. storočia). Speváčky sa naučili aj obľúbené piesne starších Čabänov, ktorí spievali od roku 1977 v takzvanom slovenskom pávom krúžku, v prvom čabianskom ľudovom spevokole, pôsobiacom v rámci Čabianskeho slovenského klubu. Zbor Orgován tým vlastne prevzal štafetu od pávieho krúžku a pokračuje v jeho práci v zachovávaní a interpretovaní čabianskych slovenských ľudových piesní. Členky zboru sa prezývajú „Vincúrky” a v posledných rokoch sa zaoberajú aj obnovením čabianskych výročných zvykov. S veľkým úspechom predniesli vianočné vinše a piesne na rôznych podujatiach. Za túto produkciu dostali od poroty zlatú cenu na kvalifikačnej súťaži Zväzu Slovákov v Maďarsku. Obnovenie zvyku príchodu jari bola ťažšia úloha, lebo s vykonávaním toho obradu prestali Čabänia už na začiatku 20. storočia. Spevom pozdraviť gazdu a gazdinú na ich meniny bolo náročným zvykom medzi dolnozemskými Slovákmi. Čabianska spevácka skupina pestuje tento zvyk až dodnes. Len desať žien ešte hovorí nárečím čabianskych Slovákov, aj preto sú čabianske ľudové piesne v ich podaní autentické. Ťažkú úlohu mal zbor aj pri obnovení čabianskeho kroja, lebo Čabänia ho už na konci 19. storočia prestali nosiť.

V priebehu 15 rokov sa zbor snažil predstaviť kultúru svojich predkov na rôznych spoločenských podujatiach mesta, s cieľom udržať v pamäti Čabänov slovenskú kultúru. Ženy vystúpili so slovenskými piesňami v rôznych kluboch a domoch dôchodcov, ale spievali aj v škôlkach a školách. Často spievajú aj na pamätných slávnostiach známych osobností, naposledy na pamiatku Ondreja Áchima. Skupina má styky aj so Slovákmi na Slovensku (v Komárne, Nových Zámkoch, Nitre a okolí) a v Rumunsku (Nadlak, Derna). Spolu s Čabianskou organizáciou Slovákov ženy so svojimi piesňami pochodili nielen Slovensko, ale aj Srbsko, Česko, Rumunsko a Francúzsko.

Skupina dosiahla vysokú úroveň na poli zachovávania tradícií. Dokazujú to „zlaté škovránky”, ocenenia udelené spevokolu Orgován v rokoch 2004, 2008, 2010 a 2012 na celoštátnych kvalifikačných súťažiach slovenských ľudových spevokolov. Kvalitnú prácu ľudového speváckeho zboru uznala aj Slovenská samospráva mesta v r. 2008 udelením plakety Za slovenskú kultúru Békešskej Čaby.

Pri príležitosti 15-ročného jubilea spevokolu Spoločenský dom vo Viniciach a Čabianska organizácia Slovákov 21. septembra usporiadali Stretnutie ľudových spevokolov. Na stretnutie boli pozvaní aj bývalí členovia skupiny, či známe osobnosti, ktoré pomáhali založiť spevokol: referentka národnostných vecí samosprávy mesta na dôchodku a členka Spolku ochranárov mesta v Békešskej Čabe Helena Somogyiová, vedúca Čabianskeho slovenského klubu Alžbeta Ančinová a zakladateľka a predsedníčka Klubu dôchodcov vo Viniciach, zakladajúca členka spevokolu Orgován Hanka Buková. V mene Čabianskej organizácie Slovákov pozdravila prítomných a poďakovala zboru za spoločnú prácu Hajnalka Krajčovičová, pracovníčka Domu slovenskej kultúry.

V programe jubilujúceho spevokolu účinkovala vedúca zboru na citare a husliach a na harmonike Valéria Bihariová, kým Pavol Záhorszky sprevádzal „bručákom.“ Spevom pozdravili oslávencov spevácke zbory Čabianska ružička, Čabiansky páv, Nezábudka (Nefelejcs) z Békešskej Čaby a Borouka z Telekgerendášu, i Virág Töröková, Daniela Kešjárová a Benedek Petrovzski, žiaci čabianskej slovenskej školy. Po vystúpeniach pozvaných spevokolov nasledoval spoločný obed s tortou.

Ildika Očovská