Na 17. ročníku Klobásového festivalu v Békešskej Čabe, v centre dolnozemských Slovákov, v dňoch 24.-27. októbra privítali organizátori vyše 100 000 návštevníkov.

Festival je najväčším gastronomickým podujatím na Dolnej zemi. Okrem zábavy je tu aj miesto pre odbornú prezentáciu maďarských a zahraničných výrobcov klobásy.

Ako pre maďarskú tlačovú agentúru uviedol riaditeľ festivalu Sándor Hégely, festival ponúkal aj v tomto roku súťaže vo výrobe klobásy, ukážky zabíjačky a množstvo atraktívnych sprievodných udalostí, ktorým sa mohli tešiť záujemcovia nielen z Maďarska, ale aj zo zahraničia, mnohí zo Slovenska.

Najväčšou atrakciou bolo plnenie klobás, ktoré sa konalo v predposledný deň. Za nominačnú cenu každá skupina dostala desať kilogramov čerstvého mäsa, ostatné prísady si priniesli členovia družstiev podľa vlastného uváženia. Priniesli si aj dekoráciu svojho stánku - suchú klobásu, koláče, zeleninu, syry, ale najmä pálenku, aby mohli ponúkať návštevníkov. Na výrobu klobás mali dve hodiny, o dvanástej museli byť hotoví. Riaditeľ festivalu dodal, že na tradičnej súťaži v plnení klobásy sa zúčastnili aj družstvá z Thajska, Afriky a Austrálie, teda festival nabral naozaj medzinárodný ráz. Práve Austrálčania pripravili klobásu z klokanieho mäsa, ktorú dochutili s našimi koreninami, takže tí, ktorí ju ochutnali, nepostrehli, že by bola iná ako naša bravčová.

Porota napokon rozdala tri prvé ceny, podľa miesta ich plnenia. Spomedzi súťažiacich v stane Samuela Mokrého to bola skupina z Poľného Berinčoku vedená Zoltánom Balázsom, v stane Čabianska perla sa stala najlepším sarvašská skupina Józsefa Vargu a v športovej hale sa tento rok podarilo pripraviť najlepšiu klobásu tímu Lászlóa Szőkeho z Budapešti.

Do súťaže suchých klobás nominovali až 110 kusov, spomedzi ktorých vybrali najlepšiu, ktorú tento rok pripravil Roland Baczovský z Békešskej Čaby.

Účastníci i návštevníci festivalu si zvyknú rezervovať nocľah nielen v Békešskej Čabe, ale aj v okolí, v Gyule, Sarvaši, Orosháze. Tak okrem „klobasiády“ navštívia aj kúpele župy, jazdiarne, alebo si urobia výlety v údolí Kerešov. Približne 35% hostí neplatí za ubytovanie, býva u príbuzných, alebo u priateľov. Štvordňový festival takýmto spôsobom popularizuje nielen Békešskú Čabu, ale aj celú župu.

„Hlavné mesto“ svetoznámej čabajky, ktorá od tohto roku je aj hungarikom, ožilo v tieto štyri dni a všetko bolo o klobásach. Tradičná čabianska klobása je synonymom kvality, pri zrode ktorej stáli Slováci žijúci v Békešskej Čabe a v iných lokalitách Dolnej zeme. Štvordňovú akciu už tradične spestrovalo množstvo sprievodných odborných i zábavných programov, akými boli agrárne a turistické výstavy a trhy, konferencia o druhotných surovinách, rôzne koncerty populárnej hudby alebo šachový turnaj.

(ef)

Úspech Mlynčanov na 17. Klobásovom festivale

V sobotu ráno, keď sme vstúpili do Čabianskej športovej haly, sme videli len prázdne stoly. Len kde-tu niekto sedel pri stoloch, ktoré boli pripravené pre súťažiacich. Vtedy sme si ani nepomysleli, že o niekoľko hodín tu bude toľko ľudí, že sa nebude dať do haly ani vstúpiť. Našli sme svoje miesto, vybalili sme si veci, a plní nádejí sme sa začali pripravovať na súťaž v plnení klobás. Prišli s nami aj dve družstvá zo Zvolena, ktoré sa už viackrát zúčastnili na klobásovom festivale. Sprevádzal ich aj harmonikár, aby sa im lepšie pracovalo.

„Keď som tu bol po prvýkrát, nechcel som veriť vlastným očiam,“ povedal vedúci družstva firmy MÄSPOMA Jozef Čilík. „Nikdy by som si nebol myslel, že toľko ľudí bude na klobásovom festivale. Teraz som tu šiestykrát, a tak sa mi zdá, že každý rok je viac a viac návštevníkov. Nálada je fantastická, pálenka a klobása vynikajúce, máme tu kamarátov, hrajú nám do uší, tak čo nám môže ešte chýbať?“

O hodinu už bola plná celá hala. Na súťaž sa v tomto roku prihlásilo vyše 600 družstiev. Nezostal ani jeden stôl prázdny. Bolo zážitkom sledovať, ako sa premenili prázdne stoly na umelecké diela, okrášlené klobásami, salámami, zeleninou, víťaznými pohármi, medailami a rôznymi zaujímavosťami, ktoré slúžili hlavne na to, aby presvedčili porotu, že práve tá či oná klobása je najlepšia na svete. Okolo stolov stáli súťažiaci v rôznych rovnošatách, so zaujímavými klobúkmi na hlave, ba bolo aj také družstvo, ktoré malo aj svoju vlastnú hymnu. Hala sa naplnila životom, vravou ľudí, smiechom, hudbou a spevom a samozrejme v programe nechýbal ani tanec.

Súťaž sa začala o 10.00 hod. Súťažiaci krájali mäso, mleli, miešali a ochucovali podľa svojej tajnej receptúry, ktorú zdedili ešte po starom otcovi, a ktorá je - samozrejme - najlepšia. Nemuseli sme dlho čakať, aby sme videli ako sa krútia hadičky klobás na každom stole. Niektoré boli červenšie, iné bledšie, ale videli sme aj celkom žltú klobásu. Okrem tradičnej čabajky sa vyrábali aj rôzne špeciality - klobása bez papriky, so slivkovým lekvárom, s vínovou príchuťou, ale najväčšou raritou bola asi klobása z klokana, ktorú dochutili práve tak, ako tradičnú čabajku.

Nenudili sa ani návštevníci, ktorí sa prišli len pozrieť na súťaž. Pri každom stole ich ponúkli klobásami, domácimi koláčikmi a samozrejme domácim vínom alebo pálenkou. Ľudia chodili v dlhých radoch, ktoré nemali konca-kraja, od rána do večera. Pritom na javisku vystupovali rôzne hudobné skupiny, pred javiskom spolu spievali a tancovali návštevníci a súťažiaci.

A čo sa týka nášho družstva: do súťaže sme urobili klobásu, ktorú sme už veľakrát vyskúšali, a vždy mala veľký úspech. Táto klobása je dobrým príkladom slovensko-maďarskej spolupráce - maďarskú surovinu a slovenské koreniny miešajú pracovité maďarské ruky, a konečný výrobok chutí každému, kto ich ochutná od Nórska cez Nemecko, až po Ukrajinu. Na súťaž sme pripravili vlastnú dekoráciu. To sme už dávno vedeli, že v Békéšskej Čabe je aj plot z klobás, preto my sme chceli ukázať, aké by bolo, keby nielen plot, ale aj strecha bola z čabajky. Domček s klobásovými škridlami a zvieratkami zhotovenými z klobás mali veľký úspech medzi návštevníkmi. Po celý deň stál pri stole dlhý rad ľudí, aby si to mohli vyfotografovať, a aby mohli ochutnať naše klobásové pagáče.

Súťaž sa skončila o 12.00 hodine. Po odovzdaní súťažných klobás sa každý uvoľnil, a vtedy sa začala naozajstná zábava.

„Toto je zázrak!“ - povedal oduševnene zástupca primátora mesta Kaposvár. „Som tu po prvýkrát, ale takéto som ešte v živote nezažil. Toľko ľudí, a k tomu ešte toľko veselých ľudí! Všetci sú priateľskí, každý sa spolu zabáva, ako keby sa poznali už dlhé roky, hoci sa stretli len pred niekoľkými hodinami.“

Ako sa hovorí: Koniec dobrý, všetko dobré. Po náročnej práci a po dobrej zábave sme sa zo 17. Klobásového festivalu v Békešskej Čabe vrátili domov, nielen s peknými zážitkami, ale aj s osem kilogramovým syrom a s veľkým košíkom, plným vína a pálenky, ktoré sme dostali ako mimoriadnu cenu.

O rok sa vrátime!

Marta Demjénová