Pri príležitosti 295. výročia osídlenia Békešskej Čaby Slovákmi usporiadala miestna slovenská samospráva spomienkovú slávnosť pri pamätnom kameni osídlencov. Prítomní najprv zaspievali hymnu čabianskych Slovákov, potom predsedníčka Slovenskej samosprávy Békešskej župy Helena Čičeľová zaspomínala na predkov a ich tvorivú činnosť, na prvých osídlencov, ktorí zastavili svoje vozy pred hostincom Gádor - niekde na mieste dnešného námestia Svätého Štefana - a zaspievali žalm evanjelických Slovákov „S Bohem ja chcí začíti”.

Na územie dnešného mesta prichádzali slovenskí roľníci, ktorí zohrali nenahraditeľnú úlohu pri zúrodňovaní pôdy. Neskôr ich potomkovia vybudovali kostoly, poštovú stanicu, železničné trate, železničnú stanicu a v nedávnej minulosti nové kultúrne centrum a nové Hlavné námestie. Na záver spomienkovej slávnosti položili prítomní kvety vďaky na pamätný kameň.

Deň Martina mal v živote Békešskej Čaby veľký význam. V 18. a 19. storočí si obyvatelia mesta volili svojho predstaveného vždy 11. novembra, čiže na Martina. Preto slávnosť pokračovala martinskou zábavou v hoteli Fiume. Hostí pozdravil Juraj Ando, riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho a predseda slovenskej samosprávy mesta. Vo svojom vystúpení hovoril o pôvode martinských zvykov. Členovia ľudového speváckeho zboru Orgován podľa čabianskych tradícií piesňou pozdravili Martina Králika, súkromného živnostníka, člena Čabianskej organizácie Slovákov. Potom zaspievali ľudové piesne o husiach. V kultúrnom programe vystúpil aj folklórny súbor Horenka z Kétšoproňu. Menu ponúkalo podľa martinských zvykov husacinu. O veselú náladu do úsvitu sa postarali Štefan Luštik a Čaba Žótér.

Podľa historických záznamov 70 rokov po znovuzaložení mesta bola zriadená prvá poštová stanica v Békešskej Čabe. Pri príležitosti 225. výročia založenia čabianskej pošty mestský poštový úrad usporiadal veľkolepú slávnosť v centre mesta. Podujatie sa začalo pár týždňov skôr, keď čabiansky poštový úrad vyložil do okna budovy Jókaiho divadla zakladateľskú listinu pošty, datovanú v roku 1788. Obsah dokumentu je nasledujúci:

„Jeho Výsosť, pre pohodlie spoločnosti a na podporu verejnej korešpondencie z Budína cez Cegléd, Nagykőrös, Alpár, Csongrád, Szentes, Orošházu, Komlóš, Battonye na Arad a z Orošházy cez Čabu, Gyulu, Sarkad, Remete, Szalonta, Gyapjú na Oradeu prikázala zriadiť nové poštové spoje... Po týchto poštových linkách sa 1. marca začína osobná doprava a poštový spoj ťahaný koňom.”

Podľa plánov organizátorov slávnosti 9. novembra tento dokument previezli starým poštovým vozom z Jókaiho divadla na miesto podujatia. Dostavník však napadli čabianski beťári a ukradli listinu Jozefa II. Vtedy vtrhli na námestie miestni poštári na bicykloch a získali cennú listinu späť. Po krátkej medzihre sa dostal dokument do kultúrneho centra Čabianska perla, kde sa konal kultúrny program.

Primátor mesta Gyula Vantara vo svojom pozdravnom prejave priblížil postavu prvého poštmajstra Samuela Omastu, o ktorom generálny konzul v Békešskej Čabe Štefan Daňo povedal, že pochádzal z Trenčianskej stolice a zároveň poukázal na významnú úlohu Slovákov vo vývine mesta. Jeho slovenský charakter oživil na javisku Balassyho tanečný súbor s čabianskou svadbou. V programe vystúpili okrem tanečníkov aj čabianski speváci a deti pracovníkov poštového úradu. V kultúrnom centre Čabianska perla otvorili výstavu relikvií z histórie pošty.

Z hľadiska histórie mesta je zaujímavé, ako tu vznikla prvá poštová stanica. R. 1787 Jozef II. precestoval celú krajinu. Navštívil aj Békešskú župu, kde - hlavne pre zlú zjazdnosť ciest - nebol poštový spoj, lebo na nížinnom, močaristom území sa cesty menili na more blata. Cisár rozhodol napriek tomu Békešskú župu zapojiť do poštovej siete krajiny. V júli r. 1787 nariadil pripraviť otvorenie novej poštovej linky cez Szentes smerom na Arad a na Veľký Varaždín. V Szentesi v tom roku už aj otvorili poštovú stanicu.

Odtiaľto mali viesť linku cez Tisu a békešské obce. O zabezpečenie podmienok sa mali postarať stolica a miestni zemepáni. Dostali za úlohu, aby urobili cesty vhodné na každodennú dopravu, aby zabezpečili budovu pre poštovú stanicu a na výmenu koní, aby poverili poštmajstrov, vybudovali odpočívadlá pre hostí, kone a vozy. To všetko mali urobiť nezvyčajne rýchlo, veď podľa vôle cisára na jar nasledujúceho roku sa mal otvoriť poštový spoj. Vďaka tomu r. 1778 rad radom otvárali poštové stanice vo väčších obciach Békešskej stolice.

(Zdroj: webová stránka Nadácie histórie pošty na Južnej uhorskej nížine: www.dapta.hu)

Ildika Očovská