S podobným názvom sa konalo sympózium na pôde Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade. Táto profesionálna kultúrna ustanovizeň bola založená v roku 2008 Zhromaždením Autonómnej provincie Vojvodiny a Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny.

Cieľom ústavu je okrem iného realizovať rozvojovo-výskumnú, informačno-dokumentačnú a komunikačnú činnosť, zvyšovať kvalitu kultúrnych a umeleckých podujatí, odborné zdokonaľovanie a vzdelávanie v kultúre a odbornou činnosťou zapájať sa do slovenskej kultúry a do celosrbského a celoslovenského kontextu. Ústav má aj zaujímavý a rozsiahly internetový portál kultúry vojvodinských Slovákov a vydáva ročenku Maják, s cieľom informovať verejnosť o aktivitách ústavu a zároveň zdokumentovať knižný, dokumentačný, fotografický a iný materiál z oblasti kultúry.

IX. konferencia Slovenská hudba vo Vojvodine sa sústredila na témy späté s výskumom tradičnej piesňovej kultúry a zaoberala sa významom hudobného ako aj etnologického výskumu, ktorý je základom tak širšej bádateľskej činnosti, ako aj jeho aplikácie na súčasné prezentačné formy.

Stretli sa tu muzikológovia, hudobníci a odborná verejnosť, ktorých pozdravila riaditeľka UKVS Milina Sklabinská a predstavila zborník z vlaňajšej muzikologickej konferencie o cirkevnej hudbe. Po úvodných slovách riaditeľky si hostia vypočuli príspevky štyroch pozvaných prednášateľov zo zahraničia. Dekan FF Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Bernard Garaj prednášal na tému: Semináre k problematike dokumentácie a edície ľudových piesní organizované Spolkom hudobného folklóru, Ján Botík hovoril o koncepte výskumu vojvodinských Slovákov a Marta Botíková o problematike zahraničných Slovákov, s dôrazom na Slovákov vo Vojvodine.

Slovákov z Maďarska reprezentovala riaditeľka Výskumného ústavu CSS v Maďarsku Anna Kováčová, ktorá predstavila pôsobnosť a činnosť Výskumného ústavu a hovorila aj o etnologickom programe bádateľskej dielne a predstavila výskum hudobného kultúrneho dedičstva Slovákov v Maďarsku ako príklad dobrej praxe. V prednáške sa sústredila predovšetkým na zberateľskú činnosť tradičného piesňového repertoáru Slovákov v Maďarsku v minulosti a súčasnosti a podrobnejšie demonštrovala terénny výskum a výsledky zbierania hudobného folklóru etnografov z Maďarska Štefana Lamiho a Ondreja Krupu, a zo Slovenska muzikologičky a etnografky z Ústavu etnológie SAV E. Krekovičovej. Spomenula aj tú skutočnosť, že o dobrej a úspešnej spolupráci maďarských a slovenských zberateľov počas terénneho výskumu svedčí v roku 2000 vydaný zborník piesňového repertoáru pod názvom Na berínskom moste. Ľudové piesne z Poľného Berinčoka (L. Hentz, E. Krekovičová, O. Krupa, I. Očovská).

Po seminári nasledoval kultúrno-hudobný program v štúdiu M Radia Vojvodiny, koncert z diel hudobného skladateľa Viliama Figuša-Bystrého, ktorý po ukončení štúdia na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici odchádza najprv do Piliša (1893) a potom štyri roky (1903-1907) pôsobil v Padine.

Jedným z cieľov pozvania riaditeľky Výskumného ústavu CSS v Maďarsku na muzikologickú konferenciu bolo aj nadviazanie pracovných a odborných kontaktov medzi dvoma inštitúciami, ktoré zastrešujú slovenskú minoritu a prerokovať možnú spoluprácu, spoločné programy. Prvým krokom spolupráce bude v roku 2014 prezentácia reprezentatívnej a obsažnej publikácie Slováci v Srbsku z aspektu kultúry, ktorá približuje jedinečný fenomén života Slovákov na Dolnej zemi širšej verejnosti v Maďarsku.

A. K.