Slovenská samospráva v Békešskej Čabe, Slovenská samospráva Békešskej župy, Čabianska organizácia Slovákov, Kultúrne centrum Čabianska perla a Kultúrny dom a knižnica železničiarov usporiadali v dňoch 14.-16. februára XXIII. celoštátne stretnutie národnostných vedúcich funkcionárov.

V Kultúrnom dome a knižnici železničiarov v Békešskej Čabe otvoril rokovaniepredseda Slovenskej samosprávy Békešskej Čaby a riaditeľ Múzea Mihálya Munkácsyho Juraj Ando.Vzápätí nasledovala v predsieni prezentácia kultúry čabianskych Slovákov. Predstavila sa tu so svojimi maľbami naivná maliarka, členka čabianskeho slovenského klubu Piroška Vargová. Expozíciujej prác otvorila Judita Molnárová Pribojská, učiteľka kreslenia v čabianskom slovenskom gymnáziu a základnej škole. Piroška Vargová maľuje na plátno alebo na preglejku s temperou a olejom. Najčastejšie zobrazuje dolnozemský kraj a typické sálaše okolo Békešskej Čaby. Jej muž bol železničiarom. Maliarka mu spôsobovala radosť namaľovaním uháňajúceho parného rušňa. Veľa cestovala po svete. Na pamiatku výletu v Bosne a Hercegovine zvečnila Starý most v Mostare, ktorý videla ešte pred jeho zbúraním v juhoslovanskej občianskej vojne.

Uprostred siene lákali oči perlové šperky, ktoré zhotovilaslovenská učiteľka materskej školy Szilvia Hégelyová. Referentka národnostných vecí samosprávy a členka Spolku ochranárov mesta v Békešskej Čabe Helena Šomogyiová dostala za úlohu odporúčať obecenstvu zázračné náhrdelníky, prstene, náušnice a náramky.

Zuzana Gulyásová - Kunovacová, pracovníčka Výskumného ústavu CSSM predstavila záujemcom publikácie Slovákov žijúcich v Maďarsku.

V „domácom kútiku“ si mohli záujemcovia pozrieť výsledky práce čabianskych gazdiniek v oblasti zavárania. Policu s kyslými zeleninami a kompótmi predstavila Helena Čičeľová, členka zastupiteľstva Békešskej Čaby, predsedníčka slovenskej samosprávy Békešskej župy a členka Slovenskej samosprávy v Békešskej Čabe. Vajce konzervujú od prastarých čias výrobou cestovín. Členky klubu gazdiniek ukázali prípravu „gágorčoka,“ obľúbeného medzi čabianskymi Slovákmi.

Program pokračoval v prednáškovej sieni, kde deti materskej školy na Tompovej ulici pod vedením učiteľky Szilvie Hégelyovej predniesli slovenské ľudové detské hry. Potom v mene vedenia mesta osvetový pracovník Kultúrneho centra Čabianska perla Tamáš Herczeg otvoril 23. konferenciu a tlmočil pozdrav primátora župného mesta Gyulu Vantaru. „Z roka na rok tu vidím veľa záujemcov a známych vďaka Alžbete Ančinovej, ktorá neúnavne organizuje program pre národnostných funkcionárov,“ povedal T. Herczeg a vyzdvihol, že heslom konferencie je: „Malé spoločnosti a ich hodnoty“.

Ako prvá vystúpila dr. Magdolna Michellerová, vysokoškolská profesorka Inštitútu spoločenských vied na Univerzite Sv. Štefana v Békešskej Čabe, ktorá 20 rokov skúma menšiny. Podľa jej postrehov malé spoločnosti sprostredkovávajú hodnoty, ak jej členovia majú spoločné ciele, sú multifunkčné a sú otvorené smerom k iným komunitám. V prípade národnostných spoločností je dôležité, či poznajú a odovzdávajú jazyk a kultúru predkov. Pani Michellerová hovorila aj o tom, aký má byť dobrý vedúci. Dôležité je, aby členovia malých spoločností cítili, že sú potrební v skupine.

Predsedníčka Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženka Egyedová-Baráneková hovorila o súdržnej sile kultúrnych spoločností a skupín. „Patriť k národnosti znamená citovú väzbu ku kultúre danej národnosti. Skoro v každej slovenskej obci v Maďarsku sa vytvorili v druhej polovici 20. storočia - a až dodnes pôsobia - ochotnícke kultúrne skupiny. Členovia týchto skupín si vzájomne pomáhajú a posilňujú jeden druhého v otázke národnostnej identity a zachovania kultúry predkov. Práca týchto spoločností z hľadiska zachovania celej slovenskej národnostnej spoločnosti v Maďarsku je nenahraditeľná. Tieto spoločnosti sú dôležitými prvkami existencie národnosti, treba ich podporovať, treba im organizovať stretnutia, aby si mohli vymieňať skúsenosti, aby si mohli uvedomiť spolupatričnosť s väčšou národnostnou spoločnosťou a tým posilňovať identitu jednotlivcov v skupinách,” konštatovala vedúca celoštátnej slovenskej národnostnej organizácie.

Z prednášky predsedu Kultúrneho spolku priateľstva Maďarov a Poliakov Ladislava Mátého sme sa dozvedeli, že v šesťdesiatych rokoch devätnásteho storočia z Haliča odchádzali Poliaci do Békešskej Čaby na poľnohospodárske sezónne práce. Veľa z nich tu zostalo a usadilo sa medzi čabianskymi Slovákmi. 100-členný spolok tvoria ich potomkovia a rodiny Poliakov, ktorí sa v období socializmu priženili alebo vydali do Békešskej Čaby. V ďalšom vedúci poľského spolku predstavil prácu a život poľskej národnostnej spoločnosti.

Predseda Rumunskej národnostnej samosprávy v Békešskej Čabe Georg Grósz predstavil činnosť Rumunov v meste. „Rumunské rodiny vidiac lepšie životné podmienky sa presunuli z východu do Békešskej župy. Podobne ako sa Slováci usadili v Békešskej Čabe v 18. storočí. Život dal dokopy dve národnosti v našom meste. Aj dnes máme spoločnú národnostnú tanečnú skupinu a dobre sa pamätám na rumunsko-slovenské spoločné klubové večierky,” zaspomínal vedúci rumunskej spoločnosti a v ďalšom načrtol styky Rumunov v župe s materskou krajinou.

Na stretnutí sa zúčastnil aj starosta Hradišťa na Slovensku Pavel Lašak. Prví osídlenci, medzi nimi aj predkovia Ondreja Hanka, sa presťahovali na územie dnešnej Békešskej Čaby práve z Hradišťa. Čabasabady a Hradište majú práve preto od roku 1986 priateľské kontakty. Starosta Pavel Lašak a predseda Slovenskej samosprávy v Čabasabady Matej Kešjár informovali prítomných o spoločných programoch týchto dvoch obcí.

Po konferencii nasledoval zábavný program. Gastronóm, člen vedenia Čabianskej organizácie Slovákov Martin Vozár ponúkal večer miestne zákusky a vinárske špeciality. V krátkom kultúrnom programe predstavili domáci kultúru Slovákov v okolí Békešskej Čaby. Vystúpili spevácky zbor Čabianska ružička so slovenskou ľudovou piesňou v úprave J. V. Dolinského a Jána Šutinského, folklórna skupina Horenka a citarová kapela Rosička z Kétšoproňu. Univerzálne trio ukázalo, ako tancujú Čabänia „brúškový“ tanec, Piroška Vargová zarecitovala básne čabianskeho dramatika J. Gerčiho a vystúpili aj Pilíšske nevesty. Na záver bola tanečná zábava, hrali: Béla Bíró (citara) a Pavol Križán (harmonika) z Kétšoproňu, Štefan Tóth (harmonika) z Dévaványi, Lajos Nagyvári (harmonika) z Kestúca, Ferenc Kádár (hoboj) z Körösladányu, Zoltán Kovács (husle) a Ján Kajó (saxofón) z Békešskej Čaby. Spojená ľudová kapela hrala do neskorej noci.

V sobotu mali účastníci konferencie prehliadku mesta, obdivovali čabianske pamätihodnosti, kým niektorí zašli na termálne kúpalisko. V nedeľu sa hostia zúčastnili na evanjelickom, katolíckom alebo kalvínskom cirkevnom obrade.

Ildika Očovská