Slovenský páví krúžok v Santove ● Štvrťstoročie na javisku

Obyvatelia obce Santov pestovanie a odovzdávanie pôvodnej ľudovej kultúry (spevu, tanca a hudby) pokladajú za svoju srdcovú záležitosť. Pri príležitosti 25. výročia založenia svojho Slovenského pávieho krúžku usporiadali vydarenú slávnosť.

„Slovenská rodná dedina pod horami, tys´ môjmu srdcu jediná, domov drahý. Tys´ bola mojím životom celučký čas, bez teba šťastia nenájdem, vrátim sa zas!“ - znela prekrásna slovenská pieseň v prednese Slovenského pávieho krúžku v Santove na jubilejnej slávnosti, ktorá sa konala pri príležitosti 25. výročia jeho založenia v miestnej základnej škole. Santovskí speváci štvrťstoročie pestujú slovenské ľudové piesne a príkladne sa starajú o zachovávanie tohto pokladu ľudovej kultúry. Pozdraviť ich prišli malí „vinšovníci“, škôlkári pod vedením slovenskej učiteľky Zuzany Papučkovej, ktorí očarili divákov slovenskými detskými pohybovými hrami, básňami a piesňami. Bol to nápaditý a dobrý štart jubilejných osláv, Santovčania ním potvrdili, že s pestovaním lásky k ľudovému umeniu, tradíciám, spevu, tancu a hudbe treba začať už v útlom detstve. Milý program škôlkárov bol dôkazom toho, že Santovčania svoje duchovné dedičstvo odovzdávajú a takto si zabezpečujú dorast, čo je skutočne chvályhodné.

Po peknom úvode moderátorka podujatia, slovenská učiteľka Zuzana Lovászová privítala vzácnych hostí - mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca SR v Budapešti Juraja Migaša, podpredsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy (CSS) Etelku Rybovú, predsedníčku Náboženského podvýboru pri KV CSS Ildiku Klauszovú Fúzikovú, predsedu Slovenskej menšinovej samosprávy III. obvodu Budapešti Františka Križana, predsedníčku Zväzu Slovákov v Maďarsku Ruženku Egyedovú Baránekovú, starostov a hostí zo slovenských pilíšskych osád: - z Hute, Kestúca, Mlynkov a Pilíšskej Čaby. Z. Lovászová potom oživila minulosť jubilujúceho pávieho krúžku, ktorý založilo 8-10 oduševnených žien. Spojila ich láska k spevu. Prvýkrát vystúpili na Slovenskom národnostnom festivale v Budakalászi v roku 1975. Nasledujúce pozvanie na slovenský národnostný večierok v Senondreji dostali však až o päť rokov, to už mal zbor dvadsaťdva členov, ktorých sprevádzal harmonikár Pavol Bilik. Veľký úspech posmelil a rozhodli sa pokračovať v začatom diele. Viedla ich láska k tradíciám a k piesňam svojich predkov. V roku 1982 podpísali dohodu s priemyselným družstvom v Senondreji, ktoré ich finančne podporovalo. Takto mali možnosť cestovať a zúčastňovať sa rôznych kultúrnych podujatí: v Békešskej Čabe, Budakalászi, Budakeszi, Budapešti, Dabaši, Fóte, Pilíšskej Čabe, Pilíšskom Verešvári, Ráckeve, Répašskej Hute, Sarvaši, Sentiváne, Senváclave, Solymári, Šóškúte, Tatabányi-Bánhide, Tárnoku a Veľkej Tarči. Na týchto miestach vystupovali ešte osobitne. Neskôr spolu s Tanečným súborom Stužka (Pántlika) a s kapelou Santovská nálada založili Súbor na zachovávanie santovských tradícií. Spoločne naštudovali choreografie Santovská nálada, Od Kataríny po Vianoce, Santovská nedeľa a Santovské hody, ktoré už viackrát predviedli aj v Národopisnom múzeu v Budapešti. So santovskými scénkami sa predstavili v Bagu, Gödöllő, Stoličnom Belehrade a v roku 1995 aj v Estónsku. V tom istom roku sa založil široko-ďaleko známy spevácky zbor troch pilíšskych obcí - Čívu, Mlynkov a Santova - Pilíš, s ktorým vystupovali na rôznych národnostných podujatiach. Zúčastnili sa početných kvalifikačných prehliadok, na ktorých dosiahli pozoruhodné výsledky. Viackrát získali najvyššie ocenenie. Prvú rozhlasovú nahrávku s nimi pripravil János Béres a pracovník Maďarskej akadémie vied László Felföldi. Páví krúžok vystúpili aj v rámci relácie „Ruže Senondreja“, ktorú vysielala Maďarská televízia a program odznel aj v Maďarskom rozhlase. Vlani na Vianoce vysielal ich slovenské a maďarské náboženské piesne Maďarský katolícky rozhlas. Zbor má vo svojom repertoári aj slovenské náboženské piesne, preto viackrát vystupoval na podujatiach Kresťanského spolku Slovákov v Maďarsku, ako aj v Kostole sv. Jozefa v Budapešti, v evanjelických kostoloch v Békásmegyeri a na Deákovom námestí. Samozrejme, páví krúžok vždy vystupoval na obecných podujatiach, aj na oslavách v okolitých slovenských dedinách, aby santovskými piesňami obveselil susedov.

Po slávnostnom príhovore pani Lovászovej si účastníci slávnosti zapálením pietnej sviece a minútou ticha uctili zosnulých členov zboru. Potom prevzal slovo starosta obce Jozef Szőnyi, ktorý najskôr vyslovil svoju nesmiernu radosť z prítomnosti vzácneho hosťa, pána veľvyslanca Juraja Migaša, ktorý prvýkrát navštívil Santov. Potom zablahoželal jubilujúcemu páviemu krúžku, ktorý prirovnal k prekrásnemu pávu. Ako povedal, keď si páv pyšne vykračuje a rozprestrie svoje pompézne perie, tá krása opantá každú živú dušu. Každé jeho pierko je jedinečné, ako sú jedinečné aj pesničky santovského pávieho krúžku, ktoré hladkajú dušu a srdce každého diváka. Záverom prekvapil členov krúžku, ktorým prezradil, že dlhé roky zbieral ich prekrásne ľudové piesne, nahral ich na CD-platňu, ktorú im pri tejto príležitosti srdečne daruje. Potom nasledovali zdravice. Jubilantom odovzdali prekrásne kvetinové koše a vecné dary, ktoré zaplnili celé javisko. Všetci spolu zaspievali „Nech žijú nové letá...“

Vedúca Slovenského pávieho krúžku v Santove Mária Nagy-Győriová sa poďakovala všetkým členom krúžku za ich vytrvalosť, horlivosť a krásny spev, za starodávne santovské piesne, ktoré počas 25 rokov zneli od Santova až po Estónsko... A to preto, lebo ich spájal nielen záujem a spev, ale aj duch. Záverom sa poďakovala za príkladnú spoluprácu vedúcej Tanečného súboru Stužka Irene Kotróczovej a vedúcej kapely Kóborzengő Kláre Erdélyiovej. Po príhovore M. Nagy-Győriovej odznela Báseň o krásnej matke od Jána Smreka, ktorú zarecitovala vysokoškoláčka Bernadeta Gazsiová. Tým sa začal jubilejný galaprogram. Pilíšske ľudové piesne v podaní troch pávích krúžkov z Čívu, Kestúca a Mlynkov sa striedali so slovenskými tancami súboru Stužka a hudbou z Terchovej v podaní kapely Kóborzengő. Záverom opäť obsadili javisko domáci speváci a tanečníci, ktorí predviedli niekdajšie nedeľňajšie santovské zvyky. Do tanca im hrala kapela Santovská nálada pod taktovkou Jozefa Széplakiho.

Bol to prekrásny jubilejný autentický kultúrny program, predvedený na vysokej úrovni. Santovčanom môžeme z čistého srdca blahoželať aj preto, lebo ani v deň osláv nezabudli na dorast. Na javisku sa prezentovali štyri generácie. Je to rukolapný dôkaz toho, že pestovanie a odovzdávanie pôvodnej ľudovej kultúry - spevu, tanca a hudby - pokladajú za svoju srdcovú záležitosť. Oni sa postarali o svoju budúcnosť. Nehovoriac o tom, že na tejto jubilejnej oslave sa navzájom obdarúvali, a to darmi najvzácnejšieho dedičstva - slovenskými piesňami, tancami a recitáciami a tak spolu prežívali pekné chvíle.

Po galaprograme nasledovala slávnostná večera a veselica do neskorých večerných hodín. Do tanca hrala kapela Santovská nálada, ktorá má v repertoári slovenské piesne tohto regiónu, ako aj nestarnúce populárne skladby. Hostia i domáci budú na tento deň určite dlho spomínať, veď zažili spolu pekný večer... Jubilejné podujatie podporili santovská samospráva, santovská slovenská samospráva a CSS.

Ildika Fúziková