Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti pri príležitosti 151. výročia úmrtia Jozefa Karola Viktorina zorganizovala 19. júla tradičnú púť do Vyšehradu.

Bohatý program pozostával z viacerých častí. Slávnosť sa začala kladením vencov na hrob Jozefa Karola Viktorina na vyšehradskom cintoríne. Tu prítomných privítali archeológ Múzea kráľa Mateja vo Vyšehrade Péter Gróf a riaditeľ Domu osvety a poslanec mestského zastupiteľstva Tamás Mikesi.

Následne sa účastníci spomienkovej slávnosti presunuli na nádvorie Základnej školy Lajosa Áprilyho, kde pred pamätnou tabuľou J. K. Viktorina, ktorú sem osadila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti v roku 2013, sa prítomným prihovorila predsedníčka tohto zboru Monika Szelényiová. Zvlášť privítala predsedníčku Slovenskej samosprávy Budapešti Editu Hortiovú, podpredsedu Slovenského spolku Identita Leventeho Galdu, iniciátora osláv, podpredsedu slovenského voleného zboru VIII. obvodu Kazimíra Kápolnaiho a hostí zo Slovenska – Jozefa Schwarza, ktorý zastupuje Maticu slovenskú a je pravidelným účastníkom slávností, a Helenu Rusnákovú, autorku viacerých štúdií a knihy Od Zavaru po Visegrád, približujúcej pohnutý život J. K. Viktorina. M. Szelényiová srdečne privítala členov vystupujúcich spevokolov a všetkých prítomných.

Pred aktom kladenia vencov k pamätnej tabuli Kazimír Kápolnai priblížil účastníkom podujatia históriu spomienkových slávností na počesť J. K. Viktorina vo Vyšehrade. Podotkol, že osobnosť Viktorina už pripomínajú aj pamätné tabule nachádzajúce sa v dvoch budapeštianskych kostoloch, v ktorých tento katolícky kňaz pôsobil.

Po slovenskej svätej omši v miestnom katolíckom Kostole sv. Jána Krstiteľa, ktorú slúžil brat kaplán Mikuláš Šurín zo Štúrova a na organe hral kantor Štefan Nagy z Kolárova, spomienková slávnosť pokračovala v Kultúrnom dome a mestskej knižnici kráľa Mateja, kde si prítomní so záujmom vypočuli prednášku Pétera Grófa o obyvateľoch a návštevníkoch Vyšehradu. Počas slávnosti vystúpili Kultúrny spolok pre Mlynky a Vyšehradský švábsky spevokol.

Jozef Karol Viktorin (12. marec 1822 Zavar – 20. júl 1874 Budín) patrí k tým slovenským národným buditeľom, ktorí veľkú časť svojho života prežili mimo slovenského prostredia, napriek tomu významne prispeli k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života.

Od roku 1845 prispieval Viktorin do Orla Tatranského, kde uverejňoval recenzie rozličných diel, ale aj svoje vlastné úvahy a postrehy. Viktorinov hlas bol hlasom volajúcim po potrebe národnej svornosti, po potrebe jednotnej spisovnej slovenčiny. V neskoršom období sa stal vydavateľom almanachov Concordia a Lipa. Úzko spolupracoval s mnohými uznávanými, ale i začínajúcimi autormi svojej doby. Vydal diela Andreja Sládkoviča, Jána Hollého, Jonáša Záborského, Jána Palárika a mnohých ďalších. Priebežne sa venoval aj vlastnej tvorbe. K jeho najvýznamnejším dielam patrí Grammatik der Slowakischen Sprache (Gramatika slovenského jazyka), Visegrád hajdan és most, (Visegrad einst und jetzt – Vyšehrad kedysi a dnes). V šesťdesiatych rokoch 19. storočia sa aktívne zúčastňoval na všetkých významných národných akciách, akými boli založenie Matice slovenskej, slovenských gymnázií či Spolku sv. Vojtecha. Spolupracoval aj so Slovanmi z okolitých krajín.

Veľkú ozvenu v živote zadunajských Slovákov nechal jeho pobyt vo Vyšehrade, kde strávil posledné obdobie svojho života. Značnú zásluhu mal aj na záchrane ruín tamojšieho hradu a sprístupnení cesty k nemu.

Vyšehradčania sa dodnes vzorne starajú o Viktorinov hrob a zúčastňujú sa na podujatiach, ktoré pravidelne organizujú na jeho počesť.

Helena Rusnáková

Foto: autorka