Organizátorom programu pre učiteľov zo základných a stredných škôl zo zahraničia bolo Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského v Modre Harmónii. Účastníkmi boli hlavne slovenskí učitelia z Maďarska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny a z Chorvátska.

Maďarsko zastupovali 4 učitelia zo základných škôl zo Slovenského Komlóša, Sarvaša a Héhalmu. Témou bolo projektové vyučovanie na základných a stredných školách, ktoré bolo tematicky zamerané na významné osobnosti slovenských dejín (štúrovci a gen. M. R. Štefánik). Počet účastníkov dosiahol 29.

Počas pobytu na Slovensku sme mali možnosť lepšie spoznať život slovenských národných buditeľov, politikov, umelcov vďaka prehliadkam v pamätných izbách a múzeách. Hlavnými zastávkami exkurzie po Slovensku boli Vrbové, Košariská, Modra a Hlboké. Diskutovalo sa o tom, ako sa na poľovačke poranil Ľudovít Štúr alebo či zostrelili lietadlo M. R. Štefánika. Počas pobytu sme cestovali a navštívili sme rodiská jednotlivých významných osobností. Aj medzi sebou v autobuse sa viacerí rozprávali o zakladateľoch napríklad Slovenskej národnej rady, ktorej múzeum nachádzajúce sa na Myjave sme takisto navštívili. V priebehu 5 dní sme prešli 10 obcí a miest. Na viacerých miestach nás privítali primátor mesta, starosta dediny alebo pani farárka. Každá návšteva bola vďaka vedúcej doškoľovania Ľudmile Ábelovej dobre zorganizovaná.

Bocian, gólya, góľa...

Okrem toho, že som lepšie spoznal svojich kolegov z Maďarska a z iných krajín, všimol som si aj niektoré sociolingvistické zaujímavosti. Biely vták, ktorý žerie žaby, je po slovensky bocian, po maďarsky gólya. Medzi Slovákmi na Dolnej zemi (Békešská župa, rumunský Nadlak, Vojvodina) má formy góľa a bocian. Národy a jazyky majú na seba vplyv, ako aj ľudia väčšinového národa na národnosti. Ako postupne spoznávam slovenských študentov a teraz aj učiteľov zo Srbska, môžem povedať, že pre nich je občas nevýhodou skutočnosť, že počúvajú a používajú svoje slovenské nárečie, svoj slovenský jazyk doma, v práci či v škole. Myslím to v tom zmysle, že v škole učia hlavne učitelia, ktorí ovládajú domáci jazyk. Výhodou je, že deti a študenti sa rozprávajú doma v nárečí (baš – veľmi, hitro, friško – rýchlo). Môže sa to však stať aj nevýhodou. U nás v Maďarsku tá nevýhoda, že doma už málokto komunikuje po slovensky, sa stáva v dnešnej dobe niekedy výhodou. Žiaci základnej školy a gymnázia nemusia rozlišovať rôzne formy slovenského jazyka, lebo v škole sa zaoberajú hlavne spisovnou slovenčinou. Prežil som napr. takýto osobný zážitok. Učiteľ zo Srbska chcel objednať niekoľko pív, ale čašník mu nerozumel. Skúsil som to aj ja. Kolegovia pivá dostali, lebo ja som nemiešal svoju slovenčinu so slovami jazyka väčšinového národa, kde žijem.

Nálada bola veselá aj počas záverečného programu. Prezentovali sme svoje práce vo forme plagátov. Dve skupiny pripravili plagáty o tom, kde sme boli a čo nové sme sa dozvedeli. Vznikli krásne a kvalitné práce plné zaujímavostí. Verím, že každý z nás využije projektovú prácu na profesijnom poli.

Pavle Kunovac

Foto: autor