Kancelária Národného osvetového ústavu (NOU) Peštianskej župy zorganizovala 23. apríla odborný metodický deň s pracovným názvom Kultúrne fórum národností Peštianskej župy pre vedúcich kultúrnych osvetových centier v župe a tým rozbehla sériu podujatí na podobnú tému, ale vždy na inom mieste.

Zasadnutie fóra na Radničnej ulici v Budapešti otvoril predseda Valného zhromaždenia Peštianskej župy István Szabó, ktorý privítal hostí v budove, ktorá stojí už 300 rokov a slúži na podobné účely od začiatku dodnes. Ešte dodal, že v župe žije 8 národností z 13, ale iba 5 má župnú národnostnú samosprávu, čo je poľutovaniahodné. Už aj v čase, keď bola táto majestátna budova postavená, bola župa národnostne pestrofarebná. Porozprával prítomným, že keď sa stal predsedom VZ, medzi prvými pozval predsedov národnostných samospráv, aby sa informoval, ako im môže pomôcť. Aj podľa neho je z hľadiska národností najdôležitejšia mládež, lebo „ona musí vedieť, aké má korene a v tom im môže pomôcť iba staršia generácia. Je rozdiel v tom, ako vidia mladí budúcnosť, a z toho možno vznikajú aj nedorozumenia, ale to je súčasťou života, a vôbec to nie je zlé, veď aj tak sú súčasťou národa a národností.“ Medzi dôležitými úlohami župy je zachovanie tradícií aj hmotnej kultúry a keď už miestna národnostná samospráva má zmapovanú situáciu v obci, tak im môže pomôcť aj župa. „V župe sa hlásilo k nejakej národnosti 6% obyvateľstva, čo je viac než 70 tisíc ľudí. Všetky komunity majú hodnoty, ktoré je dôležité zachovať, aby naše deti a deti ich detí o tom vedeli. Treba zachovať identitu, lebo je to najväčšia kohézna sila,“ dodal na záver I. Szabó.

Moderátorom predpoludňajšieho fóra bol zástupca predsedu Celoštátnej gréckej samosprávy v Maďarsku Szpirosz Bendegúz Agárdi. Ďalším prednášateľom bol riaditeľ Národného Osvetového Ústavu (NOU) Árpád Kárpáti, ktorý referoval o aktuálnom stave vykonávania úloh súvisiacich s kultúrnou činnosťou. Existuje a funguje už systém kultúrnych verejnoprospešných pracovníkov, kde je počet zaregistrovaných už vyše 6000 osôb. Už v 62% obciach pracujú a v systéme je už 1300 zaregistrovaných partnerských organizácií. Ich prvoradou úlohou je aktívnosť spoločností v danej obci, otváranie kultúrnych domov, kde už nie sú, alebo fungujú iba ako „domy na prenajatie“. Vedúca metodického oddelenia NOU Ildikó Dombi hovorila o metodických úlohách ústavu, o predchádzajúcej štruktúre úloh, na ktoré by mali nadväzovať nové jednotné úlohy v 19 župách. Každoročne vypíšu výzvu na udelenie vyznamenania Pro Cultura Minoritatum, ktoré odovzdajú vždy na konci roka.

Slovo dostala aj metodická koordinátorka župnej kancelárie NOU Zsuzsanna Dénes Varga. Prítomných oboznámila so štatistickými údajmi župy, kde majú 187 obcí, z toho 98% spolupracuje s župnou kanceláriou. Momentálne beží 17 projektov diferencovanej podpory, 5 projektov kultúrnych verejnoprospešných pracovníkov a 79 programov. Majú zaregistrovaných 228 partnerských organizácií, ale 90% je nemeckých, a preto požiadala vedúcich prítomných národností, aby sa skontaktovali so župnou kanceláriou.

Po odborných prednáškach nasledovali prezentácie jednotlivých národností. Prví sa predstavili Gréci, ktorý boli aj hostiteľmi fóra. Szpirosz Bendegúz Agárdi hovoril a úlohách, ktoré vykonáva Grécka celoštátna samospráva a jej inštitúcie. Po ňom sa ujal slova riaditeľ chorvátskeho Osvetového centra a knižnice v Tököli László Halász. Nemcov reprezentovala vedúca úradu severného regiónu pri Celoštátnej samospráve Nemcov Ildikó Szeltner Winhardt. Ďalším prednášateľom bol podpredseda Celoštátnej srbskej samosprávy Péter Krunity. Poslednou prednášateľkou na tému Osveta a vzdelávanie spoločnosti bola moderátorka druhej časti fóra, konateľka spoločnosti Legatum Katarína Király. Vo svojej prezentácii hovorila o histórii Slovákov v župe, kde z 18 okresov v 13 žijú Slováci. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z cca. 40 tisíc Slovákov v župe už iba 3500 hovorí v rodine po slovensky. Pripomenula, že vďaka spolupráci vacovskej a nitrianskej diecézy sa koná slovenská omša na pútnickom mieste pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie pri Vacove raz za rok. Slováci v župe sú vo väčšine katolíci, ale samozrejme v niektorých obciach sa usadili aj evanjelici.

Zaujímavosťou niektorých obcí je, že v jednej dedine žijú aj evanjelici aj katolíci, ako aj Nemci a Slováci. Poznamenala, že, žiaľ, školstvo je slabé, na školách sa už nevyučuje slovenčina, takže podobne, ako ostatné národnosti, sa musia sústrediť na túto otázku. V roku 2003 boli založené Slovenské osvetové centrum, Slovenské dokumentačné centrum a Slovenské pedagogické a metodické centrum, ktoré pomohli kultúrnej autonómii. Lokálna identita Slovákov v župe je silná, čo sa odzrkadľuje na aktívnej účasti spoločnosti na miestnej úrovni. Ako príklad uviedla ozdobovanie turíčne evanjelického kostola v obci Menda, ktorý je na zozname Unesco. Tento zvyk bol zaužívaný aj v iných regiónoch, kde bývali Slováci, ibaže evanjelický farár Samuel Tešedík ho zakázal. Už sa hlásia aj ostatné evanjelické obce a oživujú túto tradíciu. Hovorila o publikáciách o Slovákoch v župe, o dvojjazyčnej kuchárke a obnovených zvykoch, ktoré ožívajú práve cez vieru, lebo tam, kde je silná viera, tam sa udrží aj kultúra, a k takým akciám sa pripoja aj mladí. Ďalšou dôležitou úlohou je pestovanie hudobnej kultúry, zmienila sa o mládežníckej dychovke v Šóškúte, kde sa podarilo znovu založiť kapelu v obci a pritiahnuť mládež. Reagovala na to aj miestna umelecká základná škola, ktorá zaradila do učebného plánu aj dychovú hudbu so slovenským repertoárom.

Viacerí z prednášateľov vyslovili záujem o obnovenie školenia 30 hodinového modulu pre amatérskych učiteľov ľudového tanca v „C kategórii“, a 60 hodinového modulu pre amatérov s pedagogickým vzdelaním. Je obnovená, ale v inej forme, aj prehliadka zo 70. rokov „Vyletel vták“, teraz sú to „Spievanky a veršovačky“ a „Vo víre tanca“. Podarilo sa založiť cenu Štefana Lamiho, môže ho získať tanečný súbor, ktorý vo Víre tanca trikrát získa zlaté ocenenie.

Na záver poznamenala, že treba vedieť, „komu sú určené tieto programy, kto to má zorganizovať, či je samospráva ochotná zorganizovať akciu aj bez vonkajšej pomoci, či uvaria národnostné jedlá v ten deň, či si oblečú iba kroj, alebo pridajú aj o niečo viac.“ Na záver sa na workshope prihovoril organizátor národnostného festivalu v Ráckeve Gábor Budai a pozval prítomných na akciu, ktorá sa medzitým už aj uskutočnila 25. apríla. Vedúca národnostného odboru Cudzojazyčnej knižnice Alexandra Pancsosz hovorila o službách knižnice a kultúrna asistentka Peštianskej župy Ágota Tóth o využití možnostiach sociálnych sietí, lebo iba tieto kanály sú prijateľné pre mladých. Ďalšie zasadnutie národnostného fóra bude 28. mája v Budaörsi, v múzeu Jakoba Bleyera.

(ik)

Foto: autorka