Nedávno som listovala na internetových stránkach Poľného Berinčoka a veľmi sa mi páčilo, čo som tam našla. Zistila som, že apríl v dolnozemskom mestečku bol bohatý na národnostné programy. Celý mesiac tu prebiehal v znamení ochrany kultúrnych hodnôt a pamiatok.

Hneď na začiatku mesiaca poslanecký zbor mesta sa rozhodol umiestniť trojjazyčné nápisy na fasádach verejných inštitúcií, aby tak vzdali úctu spoločne utváranej kultúre, spoločnej minulosti Slovákov, Nemcov a Maďarov žijúcich v meste. Na základe uznesenia zboru viacjazyčné tabule umiestnia na mestskom úrade, na budovách Kultúrneho centra Somu Orlaiho Petricsa, miestnej knižnice a muzeálnej zbierky. Okrem toho na žiadosť Slovenskej národnostnej samosprávy bude viacjazyčný nápis aj na budove Materskej školy Nezábudka. Viacjazyčné nápisy na verejných inštitúciách boli aj predtým, ale pre obnovy budov, zlučovanie inštitúcií sa zmenili názvy, tabule zastarali, nápisy stratili svoju platnosť. Týmto spôsobom oživujú v Poľnom Berinčoku už existujúcu tradíciu.

Aj členovia Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku spomínajú na predkov, začiatkom apríla v záhrade kostola položili veniec k buste duchovného pastiera slovenského evanjelického zboru Berinčanov Karla Jeszenszkého a k pamätnej tabuli zakladateľa a riaditeľa prvého evanjelického gymnázia Békešskej župy Ondreja Školku. V Poľnom Berinčoku bola škola od roku 1802 do roku 1834. Na tomto gymnáziu prebiehalo vyučovanie aj v slovenčine.

Členovia evanjelického zboru II. obvodu, ako vždy v apríli, dali do poriadku hroby, staré náhrobné kamene svojich predkov a okolie cintorína. Na cintorínoch mesta totiž na trávnatých miestach hojne kvitne žltý lesný tulipán. Tento štíhly, divý tulipán je v apríli okrasou aj slovenského cintorína. O jeho kvitnutí 16. apríla priniesol správu aj miestny časopis. Pisateľ článku požiadal občanov mesta, aby chránili túto zriedkavú, zvláštnu rastlinu aj pre nasledujúce generácie. Žltý lesný tulipán, po latinsky tulipa sylvestris, rastie v južnej Európe, v Maďarsku sa vyskytuje zriedkavo. Tento druh tulipánu je tu od roku 2012 chránený a dali ho aj na zoznam hodnôt Poľného Berinčoka.

Slováci v Poľnom Berinčoku sa v apríli zaoberali aj pestovaním gastronomických tradícií svojich predkov. Organizácia Slovákov spolu s Mestským Klubom dôchodcov, Spolkom žijúcich vo veľkých rodinách a Kultúrnym centrom Somu Orlaiho Petricsa usporiadali súťaž v pečení domácich zákuskov. Do súťaže sa prihlásilo 33 gazdiniek. Zákusky posudzovala porota v štyroch kategóriách. V kategórii tradičných zákuskov získali prvé miesto kvasienky Anny Bartovej pred salagármi a heroukami. Kým porota hodnotila, gazdinky v aule kultúrneho centra demonštrovali záujemcom, ako sa pripravujú tradičné záviny (rejteše), kvasienky a oškvarkové pagáčiky. Organizátori s cieľom zachovať domáce chute berínskych rodín, z receptov zákuskov nominovaných do súťaže zostavia každý rok zbierku pod názvom Piekli naše staré mamy. III. zošit receptára vyjde v októbri tohto roku.

Ochrana tradícií v Berinčoku je známa aj mimo mesta. Vďaka tomu berínsky Slováci dostali možnosť predstaviť svoje hodnoty aj v župnom stredisku. Župná kancelária Národného osvetového ústavu spolu s Kultúrnym centrom Čabianska perla usporiadali pre predstaviteľov samospráv, osvetových inštitúcií a občianskych organizácií Békešskej župy Odborný deň verejnej osvety. Organizátori pozvali na podujatie predstaviteľov lokalít Doboz a Poľný Berinčok. Berínski Slováci vystavili a dali ochutnávať v čabianskom kultúrnom centre berínsku klobásu, makové opekance, predstavili domáce mydlo (takzvaný sapún), cestoviny podniku Famíliatészta, med včelára Pavla Zsibritu, tkaniny Jána Debreczeniho a výšivky Zuzany Kiszelyovej.

Ildika Očovská

Foto: autorka, internet